Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
31.03.2020, 09:55 | Správy | Domáce správy

Infektologička Alena Koščálová zažila viaceré epidémie: Prečo sa koronavírusu bojíme viac ako prasacej chrípky?

Koronavírus zabíja po celom svete! Taliansko hlási viac ako 10 000 úmrtí, Španielsko a Amerika počtom mŕtvych predbehli Čínu.

Fotogaléria
7
fotiek v galérii

Našťastie na Slovensku si nový vírus zatiaľ nevyžiadal žiadnu obeť. Napriek tomu sa ho bojíme viac ako chrípky, ktorá ročne zabíja desaťtisíce ľudí na svete. Prečo je to tak a prečo majú pred novým smrtiacim vírusom veľký rešpekt aj skúsení odborníci? Nový Čas to zisťoval u jednej z nich - doktorky Aleny Koščálovej (46) z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Dérera v Bratislave.

S Lekármi bez hraníc ste zažili už niekoľko epidémií. Pripomína vám niektorá z nich koronavírus?

- S Lekármi bez hraníc som zažila niekoľko desiatok epidémií, či už to boli osýpky, cholera, meningitída, ebola, pľúcny mor, ale neporovnávala by som aktuálnu situáciu s ničím, s čím som sa doteraz stretla. Táto epidémia je spôsobená úplne novým koronavírusom, a tak sa k nemu musíme aj správať - pokorne. Učíme sa v podstate každý deň a čo je dôležité, že sa máme od koho učiť. Je dôležité, aby sme nové poznatky čo najskôr absorbovali a vedeli ich využiť v praxi.

Keď ste pred mesiacmi počuli o novom koronavíruse, považovali ste za automatické, že sa dostane aj do Európy a k nám na Slovensko?

- Myslím, že by bolo naivné si myslieť, že pri dnešnej miere migrácie sa k nám vírus ne­dostane, ale nemyslela som si, že táto epidémia, dnes už pandémia, nadobudne takýto rozsah ako dnes vidíme v Taliansku, Španielsku, Nemecku či v Spojených štátoch.

Dalo sa epidémii zabrániť, mohli sme niečo urobiť lepšie?

- Myslím, že sa nedalo zabrániť tomu, aby sa koronavírus dostal do Európy a ďalej. Opatrenia, ktoré sa u nás prijali, sa prijali veľmi rýchlo. Vidieť to, ako sa začal koronavírus šíriť v Taliansku, bolo pre nás dobrým poučením, aby sme spravili všetky opatrenia v predstihu. Ťažko však povedať, čo malo urobiť lepšie Taliansko, aby sa zabránilo komunitnému prenosu, na Slovensku sme mali šťastie, že sa to nezačalo u nás.

Napriek tomu, že Európa videla, čo sa deje v Číne, mnohí teda máme pocit, že sa nejako špeciálne na to nepripravovala a že sme začali konať dosť neskoro. Ako to vidíte vy?

- Musím povedať, že ako Európa nie sme veľmi pripravení na epidémie. Stretávame sa s nimi pomerne málo. Keď sa porovnáme s krajinami v Afrike, kde majú niekoľko epidémií ročne, samozrejme, tie reflexy a príprava na epidémie aj reakcia populácie sú iné ako v Európe. Vláda v týchto krajinách si je vedomá, že epidémiu sama nezvládne a veľmi rýchlo vytvorí priestor pre neziskové organizácie ako sú Lekári bez hraníc, ktoré majú s takýmito situáciami skúsenosti. A preto si myslíme, že pre Európu bude táto pandémia veľkým poučením do budúcnosti.

Zatiaľ na Slovensku nemáme veľký počet nakazených, dá sa povedať, že sme urobili správne opatrenia, ale asi musíme očakávať, že ich počet bude rásť?

- Momentálne sme úplne na začiatku celej epidémie, to, že dnes máme niečo viac ako 300 prípadov, neznamená, že o dva týždne ich nebudeme mať niekoľko tisíc. Každá epidémia má svoj priebeh, bolo by naivné si myslieť, že sa zastavíme na niekoľkých stovkách prípadov.

Pribúda nám málo prípadov, ale testujeme málo. Prečo je testovanie vo veľkom také dôležité?

- To, čo vidíme, je len špička ľadovca. Nemáme stále dostatok odberových staníc, testov, situácia, ak ju vnímame len cez počet prípadov, neodráža tú skutočnosť.

To znamená, že v skutočnosti sa po Slovensku pohybuje oveľa viac nakazených?

- Určite áno.

Doposiaľ väčšina pacientov má ľahký priebeh, len viac ako štyri desiatky z nich potrebovali hospitalizáciu, aký trend možno očakávať?

- Veľmi záleží na počte nakazených v čase, čiže všetky tieto opatrenia, ktoré boli u nás prijaté, boli na to, aby sa spomalil priebeh epidémie, aby sme sa nedostali veľmi rýchlo k vrcholu (peaku), keď vieme, že bude nakazené veľké množstvo ľudí a z tohto množstva ľudí bude určitá časť potrebovať nemocničnú starostlivosť alebo intenzívnu starostlivosť. A presne o to ide, aby sa priebeh epidémie spomalil a aby bol náš zdravotnícky systém schopný absorbovať taký počet prípadov.

Chápem to správne, že čím viac natiahneme epidémiu v čase, tým ľahšie ju zvládneme?

- Presne tak. Snažíme sa pripraviť na to tak, aby sme ju dokázali zvládnuť a vedeli sa postarať o pacientov s ťažkým priebehom.

Čo znamená v praxi „peak“?

- Každá epidémia má svoju krivku. Prípady postupne stúpajú, až prídeme na určitú úroveň, ktorej hovoríme vrchol alebo „peak“, a  keď už ďalej nestúpajú, hovoríme tomu tzv. plató. Potom začnú prípady pomaly klesať. Tá krivka može byť však veľmi strmá, čiže ľudia sa môžu nakaziť vo veľmi krátkom čase, a v tom prípade máme veľmi veľké množstvo prípadov za veľmi krátky čas. Na druhej strane máme tzv. plochú krivku, keď prípady stúpajú pomaly, teda epidémia je natiahnutejšia v čase.

Ľudia si kladú otázku, dokedy ešte budeme sedieť doma? Dá sa odhadnúť, čo sa bude diať o týždeň, dva?

- Nechcem špekulovať, máme pred sebou určite niekoľko týždňov, sme na začiatku, takže v najbližšom čase budú prípady stúpať a treba sa pripraviť na to, že epidémia sa neskončí zo dňa na deň. Samozrejme, v priebehu epidémie sú opatrenia upravované, čiže aj výrazné znižovanie mobility má význam len do určitého času.

Nebolo by jednoduchšie, aby sme sa vrátili do bežného života a nakazia sa tí, čo sa majú nakaziť?

- Ako som spomínala, momentálne je dôležité spomaliť, preto je účinným opatrením zminimalizovať mobilitu, pretože tým výrazne spomalíme celý priebeh epidémie. Možno v neskorších štádiách pristúpime k opatreniam, kde nebudeme už tak výrazne ovplyvňovať mobilitu tých skupín, ktoré nie sú tak výrazne ohrozené ťažkým priebehom ochorenia, ale budeme sa orientovať práve na rizikové skupiny - starších ľudí, ľudí s chronickými ochoreniami, ktorým hrozí, že by na ochorenie mohli zomrieť.

Z vašich skúseností s Lekármi bez hraníc ste videli šírenie iných vírusov. Je koronavírus rýchlejší? Môže skutočne v priebehu 14 dní nakaziť tisíce ľudí?

- Rýchlosť šírenia závísí od mnohých faktorov. Máme napríklad vírus osýpok, ktorý má oveľa väčšiu schopnosť šíriť sa v populácii, ktorá nie je imunizovaná. Máme síce vírus, ktorý má schopnosť rýchlo sa šíriť, ale máme aj účinnú vakcínu. Na Slovensku sa nešíri, lebo tu máme preočkovanosť viac ako 95 % a populácia je imunizovaná. To je ten rozdiel, že máme celú populáciu, ktorá sa s koronavírusom nikdy nestretla, čiže každý jeden z nás sa môže nakaziť, lebo nemáme žiadnu imunitu proti tomuto vírusu.

Čísla vo svete sú šokujúce. Vidíme Taliansko, Španielsko, Spojené štáty americké. Ako je možné, že sa za jeden deň objaví aj 5 000 nových nakazených?

- Je to spôsobené tým, že sme konfrontovaní s epidémiou v neimunizovanej spoločnosti. Čiže každý jeden prípad vyprovokuje ďalšie prípady. Samozrejme, prvý vyprovokuje dva, ale tie dva vyprodukujú ďalšie dva, až sa môžeme dostať pri nekontrolovateľnom šírení do situácie, keď je populácia do istej miery imunizovaná a vtedy sa prenos spomalí až úplne zastaví.

Keby ste mali porovnať ochorenie koronavírusu s chrípkou, čo je závažnejšie?

- Treba povedať jednu dôležitú vec. V populácii máme určitú imunitu na chrípku a takisto máme účinnú vakcínu, ktorou sa môžeme chrániť. Chrípka je tiež závažné ochorenie a môže mať takisto vážny priebeh ako koronavírusová infekcia a tiež postihuje ťažkým priebehom rizikové skupiny. Tu sa však bavíme o novom víruse v podstate s nulovou imunitou. Nejde ani o vážnosť, ale o množstvo prípadov a možné komplikácie u mnohých ľudí naraz.

Prečo sme sa nebáli tak, ako sa bojíme koronavírusu, aj prasacej chrípky pred 10 rokmi?

- Koronavírus je úplne nová infekcia, čiže imunita v populácii je nulová. Predsa len s vírusom chrípky sme sa už stretli, a aj keď bol zmutovaný, tak v populácii existovala nejaká zvyšková imunita. Priebeh tej epidémie nebol taký dramatický ako vidíme teraz. Stovky prípadov úmrtí v krajinách prispievajú k strachu a k tomu, že táto epidémia je naozaj braná s rešpektom. Síce áno, zomrelo 50 ľudí, ale počas celého priebehu. V Taliansku zomiera 700 ľudí denne a nikto nevie, kam ideme. Strach je z nepoznaného a z toho, že je to bezprecedentná epidémia.

Je pravda, že keď sa nakazí 70 % populácie, tak sa vírus začne oslabovať?

- Súvisí to práve s imunitou v populácii. Vírus sa šíri len v neimunizovanej populácii. Čiže čím viac ľudí má protilátky, tým má vírus menší priestor sa šíriť. Čiže keď sa premorí určité percento populácie, tak sa začne prenos výrazne znižovať.

Z vašich skúseností v zahraničí čo si viete preniesť do boja s koronavírusom tu na Slovensku?

- Z mojej skúsenosti je veľmi dôležitá anticipácia a príprava. Preto je naozaj veľmi dôležité, že sa teraz pripravujeme. Počet prípadov nie je ešte alarmujúci, ale my vieme predpokladať, že bude stúpať. Čiže preto vlastne tie všetky kapacity, či už personálne, alebo materiálne, musia byť pripravené s predstihom.

My sa pripravujeme, ako Lekári bez hraníc, predtým, ako epidémia vôbec vznikne. Ale, samozrejme, dá sa pripraviť iba na epidémiu, ktorú poznáte. Čiže toto je ten veľký rozdiel medzi epidémiou spôsobenou koronavírusom a epidémiami spôsobenými patogénmi, ktoré poznáme, že tam anticipácia bola problematická, pretože je to v podstate úplne nový vírus.

Starí ľudia sú najviac ohrozenou skupinou. Myslíte si, že by bolo na mieste, aby prišlo také reštrikčné opatrenie, že ich na nejaký čas úplne zavrieme doma a vystavíme ich minimálnemu riziku?

- Ja osobne som naozaj zástankyňou toho, aby sme maximálne chránili práve rizikovú populáciu a aby sme našli všetky možné spôsoby, ako túto populáciu ochrániť. Takže ešte výraznejšie obmedziť mobilitu je jednou z možností. Samozrejme, treba, aby tieto opatrenia išli aj s opatreniami, aby sme sa vedeli o túto populáciu postarať.

Mladých ľudí to láka von, všetkých nás to láka von. Ktoré sú také miesta alebo situácie, kde sa môžeme najrýchlejšie nakaziť?

- Veľmi riziková je MHD. A nie je to len tým priamym kontaktom medzi ľuďmi, ale je to, samozrejme, aj tým, že ten vírus zostáva na jednotlivých povrchoch. Že sa chytíme tyče v autobuse, potom sa dotkneme očí, úst. Treba si uvedomiť, že to nie je len prenos vzdušnou cestou, ale aj z tých infikovaných povrchov.

Občas sa začíname cítiť ako vo vojne. Nemocnice pripravujú červené zóny. Čo to znamená?

- Takúto červenú zónu pripravujeme aj v našej nemocnici. Slúži na to, aby sme do nej dávali len pacientov, ktorí sú podozriví z ochorenia na koronavírus alebo už potvrdených pacientov. Tieto červené zóny slúžia teda na to, aby sa nemiešali pacienti, ktorí ochorenie nemajú, s tými, ktorí ho majú, aby sme nezvyšovali riziko prenosu priamo v nemocnici. Vytváranie červených zón je príprava kapacít - personálnych aj prístrojových.

Keby to bolo na vás, prijali by ste nejaké opatrenie, ktoré ešte u nás neplatí?

- Snažila by som sa ešte viac orientovať na rizikové skupiny. Ešte viac obmedziť mobilitu, zriadiť nejaké donáškové služby seniorom, aby nemuseli chodiť do supermarketov.

Časový priebeh infekcie a ochorenia novým koronavírusom

Deň 0

- začiatok ochorenia

Deň 1

- Teplota u 88% infikovaných

- Tieto hodnoty teplôt sa týkali ťažko chorých pacientov v nemocniciach vo Wuhane, pri miernych formách priebehu sa vyskytuje častejšie nižšia teplota

- Pod 37,3 °C - 2 %

- Od 37,3 °C do 38 °C - 20 %

- Od 38,1 °C do 39 °C - 44 %

- Nad 39 °C - 34 %

Deň 4 

- Dýchavičnosť u 20% infikovaných.

Deň 5 - nákaza

- 5-6 dní je priemerná doba od nákazy po začiatok ochorenia, rozpätie je
od 1 – 14 dní

- vírus sa nachádza hlavne v malých vydýchnutých kvapkách

- nákaza vzniknutá po kontakte s kontaminovanými povrchmi hrá sekundárnu úlohu

Deň 4 až 8

- Hospitalizácia v nemocnici pokiaľ sa zdravotný stav vážne zhorší.

Deň 7

- Doznievanie symptómov pri ochorení s miernym
priebehom.

- Viac ako 80 % infekcií mimo Číny má mierny priebeh

Deň 7 až 18

- Doba, počas ktorej je možné dokázať prítomnosť genotypu vírusu v horných dýchacích cestách.

Diskusia / 0
Autor: Denisa Fedoráková, Nový Čas
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania... Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov .