Upozorňuje na to Igor Janok zo spoločnosti Up Slovensko. Nárok na stravné lístky má totiž podľa neho každý zamestnanec, ktorý vykonal svoju prácu, a to bez ohľadu na to, či ju vykonával z domu, alebo na inom pracovisku.
Zmena však nastáva, ak zamestnávateľ uzatvoril prevádzku a zamestnanec zostal doma z titulu prekážky na strane zamestnávateľa. V tomto prípade totiž zamestnancovi nevzniká nárok na stravné, nakoľko nepracuje a neodpracoval teda viac ako štyri hodiny denne. Podobná situácia nastane aj v prípade nariadenia celozávodnej dovolenky.
"Ani v tomto prípade nevzniká zamestnancovi nárok na stravné. Aj keď ide o celozávodnú dovolenku, ktorá bola vyhlásená z dôvodu pandémie COVID-19, a v niektorých prípadoch aj mimo plánovaného termínu, nevzniká zamestnancovi nárok na stravné, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo iných interných predpisoch dohodnuté inak," vysvetľuje Janok. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodol použiť inštitút nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, vzniká zamestnancovi, ktorý odpracoval viac ako štyri hodiny denne, nárok na stravné lístky.
