Celosvetové nákazy sa ale týkali tiež moru, cholery či škvrnitého týfusu. Od 80. rokov 20. storočia je veľkým nebezpečenstvom pandémia AIDS, vírusom HIV bolo v roku 2018 zasiahnutých vyše 37 miliónov ľudí, väčšinou obyvateľov subsaharskej Afriky.
Od konca minulého roka sa šíri nový typ koronavírusu, za pandémiu Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila šírenie nákazy 11. marca, kedy bolo infikovaných vyše 120 000 ľudí, z ktorých viac ako 4000 ľudí podľahlo chorobe COVID-19, ktorú vírus spôsobuje. Podľa údajov americkej Univerzity Johna Hopkinsa je teraz nakazených vyše 420 000 a obetí viac ako 18 900, čo je viac ako u prasacej chrípky z rokov 2009-2010 (ďalšie známe vírusové epidémie SARS aj MERS prekonal koronavírus už vo februári).
Prehľad pandémií chrípkových vírusov od začiatku 20. storočia (zoradené podľa počtu obetí):
Španielska chrípka (1918 až 1920; kmeň H1N1; až 40 miliónov obetí):
Chrípka obišla v niekoľkých vlnách svet. Miestom vzniku bolo Francúzsko, kde sa za vojny premiešali americké a európske chrípkové kmene. Podľa niektorých expertov mohlo k mutácii vírusu prispieť aj použitie bojového dusíkatého plynu yperitu. Z Francúzska preskočila chrípková vlna do Španielska. Tu si vyžiadala mnoho obetí - preto bola chrípka označená ako španielska. Vo svete umierali hlavne starší ľudia a deti, vysilení dlhou vojnou. Počet obetí sa len odhaduje, čísla sa pohybujú medzi 20 až 40 miliónmi mŕtvych.
Ázijská chrípka (1957 až 1958; kmeň H2N2; až dva milióny obetí):
Choroba sa objavila v strednej Číne, prebehla Hongkongom a s prispením leteckej dopravy sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Najvyššia chorobnosť bola vo vekových skupinách mladých dospelých ľudí, ktorí rýchlo strácali imunitu voči vírusu. Choroba obehla svet v dvoch vlnách, prvá postihovala deti, druhá najmä starších ľudí. Celkový počet obetí sa odhaduje na jeden až dva milióny.
Hongkonská chrípka (1968 až 1969; kmeň H3N2; asi milión obetí):
Prvýkrát bola identifikovaná v Hongkongu, počas nasledujúcich rokov sa rozšírila do sveta, kde postihla najčastejšie starších ľudí. Počet obetí sa odhaduje na 700 000 až jeden milión.
Ruská chrípka (1889 až 1892; asi kmeň H2N2; okolo milióna obetí):
Začala v máji 1889 v Buchare v dnešnom Uzbekistane, prešla do európskej časti Ruska a cez Sibír do strednej a západnej Európy. V roku 1890 postihla Južnú Afriku, Ameriku a zvyšok sveta. V roku 1891 sa vrátila do južnej a západnej Európy, od jesene 1891 do jari 1892 prešla celou Európou. Dohasínala v rokoch 1893 až 1894.
Nový typ koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19 (zatiaľ viac než 18 900 obetí):
Nový typ koronavírusu sa začal šíriť začiatkom minulého decembra v Číne, za pandémiu vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) šírenia nákazy 11. marca. Celosvetovo sa koronavírusom zatiaľ nakazilo vyše 420 000 ľudí, z ktorých viac ako 18 900 infekcii podľahlo. Najviac obetí hlási Taliansko, kde na chorobu zomrelo viac ako 6800 ľudí.
Prasacia chrípka (mexická či chrípka nového typu; 2009 až 2010; kmeň H1N1; asi 18 500 obetí):
Vírus, ktorý sa prvýkrát objavil v Mexiku, vznikol zmiešaním vírusov prasacej, ľudskej a vtáčej chrípky. Šíri sa vzduchom, najčastejšie kýchnutím. Pandémia bola vyhlásená v júni 2009, celosvetovo jej podľahlo okolo 18 500 ľudí. V Českej republike sa touto chrípkou nakazilo celkom 2477 osôb a do marca 2010 na ňu 102 ľudí zomrelo. Pandémia skončila v auguste 2010.
