Napriek tomu, že počet nakazených pomaly stúpa, viacerí pacienti sa už z nemocnice vrátili domov, iní COVID-19 prekonali doma. Mnohí sa však pýtajú, či ešte môžu predstavovať zdroj nákazy a kedy reálne možno pacienta považovať za vyliečeného. Nový Čas to zisťoval u odborníka Petra Sabaku z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Počet nakazených na Slovensku nie je ešte vysoký a len pár desiatok z nich potrebovalo hospitalizáciu. Dá sa povedať, že zatiaľ ide pandémia u nás dobrým smerom?
Áno. Znamená to, že zvyšok pacientov má ľahký priebeh ochorenia a nepotrebuje hospitalizáciu. Je známe, že asi 80 % pacientov má len ľahký priebeh ochorenia, teda to, čo vidíme u nás, zodpovedá skúsenostiam zo zahraničia. Veľmi ťažkých prípadov sme zatiaľ videli len málo, ja osobne len 4. Sme však len na úplnom začiatku epidémie na Slovensku a dá sa len ťažko predvídať, aký bude ďalší priebeh.
Taktiež sa to dá vysvetliť tým, že pacienti, ktorým zistili infekciu COVID-19, sú väčšinou mladší, a len relatívne málo má nad 65 rokov. Vieme, že starší ľudia majú oveľa väčšie riziko ťažkých komplikácií. Ak sa infekcia bude šíriť aj medzi staršou populáciou tak, ako je to v Taliansku či Španielsku, môžu byť naše nemocnice zahltené kritickými prípadmi. Preto je nesmierne dôležité pred infekciou ochrániť našich seniorov.
Čo sa myslí pod tým, že mám ľahký priebeh?
O ľahkom priebehu hovoríme vtedy, ak sú pľúca pacientov buď bez zápalu, alebo sú len ľahučko postihnuté a nemajú problém s okysličovaním krvi. Pacienti nemajú zrýchlené dýchanie, nemajú pocit nedostatku vzduchu a ich krv je normálne okysličená. Môžu mať však vysokú horúčku mnoho dní a môžu sa cítiť veľmi slabí. Dôležité je, že ich pľúca to zvládajú dobre. Mnohí pacienti majú však napríklad len občasný kašeľ alebo bolesti hrdla.
V Bratislave ste mali doteraz 14 hospitalizácií – aký bol priebeh ochorenia u týchto pacientov?
Len 4 pacienti potrebovali JIS a ich stav sa dal považovať za vážny. Vďakabohu sa im výrazne polepšilo a dnes už nie sú v bezprostrednom ohrození života. Ostatní mali rôzne prejavy, od veľkého vyčerpania a horúčky do 40 stupňov cez kašeľ a sťažené dýchanie až po príznaky bežnej chrípky. Pacientov s minimálnymi alebo žiadnymi príznakmi sme nehospitalizovali a sú v domácej karanténe.
Mali všetci pacienti príznaky ochorenia?
Všetci hospitalizovaní pacienti mali príznaky. Mnohí testovaní pacienti však príznaky nemali. Takí však, prirodzene, zostali doma v karanténe, aby sme mali kapacitu prijať ťažších pacientov.
Domov ste už pustili prvých z nich, možno ich považovať za vyliečených?
Pacientov púšťame vtedy, ak sa už cítia relatívne dobre a niekoľko dní za sebou sa ich zdravotný stav len zlepšuje. My teda vidíme, že sa budú zlepšovať aj doma a už žiadne zhoršenie stavu nehrozí.
Znamená to, že sú už zdraví a môžu normálne fungovať?
To, že ich prepustíme, neznamená, že nie sú infekční. Preto ich prepúšťame do karantény minimálne na ďalších 14 dní. Odporúčame im ešte oddychovať. Ak sa už cítia fit, môžu sa pomaly vracať do bežného života.
Po 14 dňoch už nemôžu nikoho nakaziť?
Dnes, žiaľ, na túto otázku ešte nikto nenašiel odpoveď. Je pravda, že pacientom v nose môžeme ešte dokázať vírus pokojne aj 2 týždne po tom, ako im klesla horúčka a prešli hlavné príznaky choroby. Neznamená to však, že sú stále chorí. Vírus je však v nose vo veľmi nízkej koncentrácii a mnohí odborníci sa domnievajú, že takí pacienti už nikoho nenakazia. Žiaľ, na to neexistujú presvedčivé dôkazy. Vírus sa časom stratí úplne, u rôznych ľudí to však môže trvať rôzny čas.
Je možné, že tí, čo sa vyliečili, sa opäť o mesiac nakazia?
Nie, nie je to možné. Ak niekto prekonal COVID-19, vytvoria sa mu protilátky a druhýkrát sa už nenakazí. Je možné, že vyliečení pacienti môžu byť chvíľu „negatívni“ a potom zasa chvíľu „pozitívni“, čo si niektoré konšpiračné médiá vyložili ako opätovnú nákazu. Je to však tým, že koncentrácia vírusu v nose po vyliečení veľmi kolíše a nakoniec sa vírus úplne vytratí.
