Konať sa musia po tom, ako doterajšia hlava štátu Raul Chadžimba v januári odstúpil z funkcie pod tlakom protestov proti údajným nezrovnalostiam pri septembrových voľbách, ktoré mu zabezpečili druhé päťročné funkčné obdobie, uviedla agentúra AP. Na voľbách sa môže zúčastniť približne 128 000 ľudí. Dôvodom Chadžimbovej rezignácie boli protesty, ktoré sa začali 9. januára. Demonštranti vtedy zaútočili na budovu prezidentskej kancelárie v Suchumi a zostali tam niekoľko dní, pričom požadovali prehodnotenie výsledkov prezidentských volieb, v ktorých Chadžimba podľa nich nezískal potrebný počet hlasov.
Právomocí prezidenta Abcházska sa na základe rozhodnutia parlamentu ujal premiér Valerij Bganba. Chadžimbovmu odstúpeniu predchádzal verdikt de facto najvyššieho súdu Abcházska, ktorý zamietol staršie rozhodnutie ústrednej volebnej komisie a vyzval na zopakovanie prezidentských volieb.
Abcházsko sa odtrhlo od Gruzínska začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 Moskva upevnila svoju kontrolu nad Abcházskom, ako aj Južným Osetskom, ďalším gruzínskym separatistickým regiónom. Rusko koncom augusta 2008 uznalo nezávislosť oboch regiónov a umiestnilo v nich svojich vojakov.
