Kým väčšina európskych štátov sa snaží čo najviac obmedziť pohyb ľudí vo verejnom priestore, plánom Johnsona bolo vystaviť veľkú časť populácie vírusu a vybudovať kolektívnu imunitu. Hoci s pribúdajúcimi, prípadmi COVID-19 v krajine postupne sprísňoval pravidlá, podľa mnohých smerujú ku katastrofe.
Už sme si zvykli, že britský premiér Boris Johnson si veci rieši po svojom, no je na to priestor aj v momente, ak sú v hre milióny životov? On a jeho radcovia tvrdia, že majú plán, no názory expertov sa rozchádzajú.
Je nefér povedať, že Británia nerobí v boji s novým koronavírusom vôbec nič, určite však robí oveľa menej ako ostatné krajiny. Minulý týždeň premiér Johnson na tlačovej konferencii povedal: „Musím byť k britskej verejnosti úprimný. Veľa rodín predčasne príde o svojich blízkych.“ Napriek tomu nezakázal športové podujatia, nenakázal ľuďom, aby v rámci prevencie zostali doma. Školy, reštaurácie, úrady - všetko zostalo veselo otvorené.
Šialenosť?
Johnson spolu s hlavným vedeckým poradcom Patrickom Vallanceom a hlavným zdravotníckym poradcom Chrisom Whittyom sa rozhodli, že proti koronavírusu zabojujú budovaním kolektívnej imunity. Chcú ochrániť rizikovú skupinu seniorov a medzi zvyškom populácie nechať vírus voľne sa šíriť. Ak by sa podľa Vallancea nakazilo aspoň 60 % populácie, dosiahla by sa kolektívna imunita. Vedecký poradca si myslí, že striktné opatrenia zvyšku sveta sú len krátkodobým riešením.
„Ak niečo veľmi, veľmi ťažké potlačíte, tak potom, keď uvoľníte tieto opatrenia, odrazí sa to. A odrazí sa to v nesprávnom čase,“ povedal pre BBC s tým, že nákaza sa môže časom vrátiť. Ak by opäť udrela, budú Briti vďaka kolektívnej imunite už pripravení. Väčšina vedeckej obce tento plán považuje za šialený, alebo minimálne neuveriteľne riskantný. „Keď som o tom počul prvýkrát, nemohol som tomu uveriť... Učím evolúciu a epidemiológiu infekčných ochorení na Harvarde.
Dokonca aj moji kolegovia tu v Amerike si mysleli, že britské plány sú iba satirou - príkladom podivného humoru, ktorý je tejto krajine taký vlastný. Ale všetko to bola pravda,“ povedal pre denník The Guardian britský epidemiológ William Hanage.
Imunita
Ako vlastne kolektívna imunita funguje? „Kolektívna imunita nastáva, keď určitá časť populácie získa proti vírusu imunitu, a tá následne chráni pred nákazou aj ostatných, ktorí tú imunitu nemajú - teda zvyšok populácie. Čím je ochorenie infekčnejšie, tým vyššia premorenosť populácie k získaniu kolektívnej imunity je nutná,“ vysvetľuje Rastislav Maďar, epidemiológ z Ostravskej univerzity.
„Napríklad pri osýpkach, ktoré sú veľmi infekčné, je potrebné približne 95 % premorenie populácie. Pri novom koronavíruse sa odhaduje kolektívna imunita na 50 % populácie. Protilátky s dlhodobým účinkom možno získať v zásade dvomi spôsobmi. Prvý je očkovanie a druhý prekonanie choroby, ak tá vôbec nejaké ochranné protilátky zanechá. Navyše, pri novom koronavíruse nevieme, nakoľko spoľahlivá post-infekčná imunita je a ako dlho trvá,“ hovorí.
V preklade to znamená, keby aj plán s kolektívnou imunitou vyšiel, zatiaľ nikto nevie, ako dlho by trvala. Napríklad ľudia infikovaní koronavírusmi OC43 a HKU1, ktoré v populácii bežne kolujú a spôsobujú nachladnutie, proti nim zostanú imúnni menej ako rok. Imunita proti SARS však trvá oveľa dlhšie. Ako to bude pri novom koronavíruse SARS-CoV-2, nevieme.
Tisícky mŕtvych
Ďalšou dierou britského plánu je fakt, že dnes nikto netuší, či sa druhá vlna nákazy objaví. „Druhé vlny sú reálne veci a videli sme ich pri chrípkových epidémiách. Toto však nie je chrípková epidémia, čiže chrípkové pravidlá tu neplatia... Tak či tak, zraniteľní ľudia by nemali byť teraz vystavení vírusu, aby slúžili hypotetickej budúcnosti,“ povedal Hanage.
Najnovšia štúdia 50 britských odborníkov na čele s Neilom Fergusonom, jedným z najznámejších britských epidemiológov, naznačuje katastrofické scenáre. Ak by štát nechal prebehnúť epidémiu bez prísnych reštrikcií, zahynulo by podľa výpočtov vedcov vyše 500-tisíc Britov. O toľko životov neprišla krajina ani počas 2. svetovej vojny! Okrem toho by počty pacientov v takomto prípade vyše 30-krát prevyšovali súčasné kapacity britských JIS-iek.
Zmiernenie epidémie
Druhým scenárom podľa štúdie je snaha o zmiernenie dosahov epidémie a teda čiastočné obmedzenie sociálneho kontaktu. Choroba by sa tak naďalej šírila, ale snažili by sa ochrániť rizikové skupiny seniorov a chorých. Výsledok výpočtov v takomto prípade? „Iba“ 250-tisíc mŕtvych a stále preťažené nemocnice. Podľa tohto scenára zatiaľ ide Británia. Premiér Johnson požiadal v pondelok ľudí, aby zamedzili kontaktu s inými, vyhýbali sa reštauráciám, divadlám či masovým akciám. Každý so symptómami by mal dva týždne zostať v izolácii spolu s rodinou a ľudia nad 70 rokov by sa mali na 12 týždňov vyhnúť zbytočnému spoločenskému kontaktu.
„Kto si myslíte, že robí v domovoch dôchodcov? Vytrénovaní giboni? Sú to presne tí ľudia, v tej vekovej skupine, ktorú očakávate, že bude infekčná,“ rozčuľoval sa epidemiológ Hanage. Podľa neho sú všetky tieto opatrenia v porovnaní s inými krajinami stále nedostačujúce. Väčšina štátov Európy, vrátane Slovenska, totižto pristúpila k tretiemu možnému scenáru spomínanej britskej štúdie, a to potlačenie epidémie vďaka silnému obmedzeniu sociálnych kontaktov ľudí.
Vrchol epidémie by tak podľa výpočtov prišiel do pár týždňov a potom by pomaly klesal. „To je presne to, čo potrebujete urobiť. Buď do toho vložíte okamžite všetko, alebo vôbec nič. A vôbec nič skončí ako Taliansko,“ myslí si Hanage.
Vo hviezdach
Aj stratégia potlačenia epidémie má však háčik. Aby fungovala, musela by sa udržať veľmi dlhý čas - teda minimálne do príchodu vakcíny na trh, pretože len čo by sa opatrenia zmiernili, počet prípadov COVID-19 by podľa odhadov začal znovu rásť. Nie je teda napokon britský plán boja s COVID-19 lepší, ako napríklad ten náš?
„Myslím si, že vďaka prijatým opatreniam sa naša populácia slušne premorí aj tak, len pomalšie... Vo Veľkej Británii značne riskujú. Ak sa im nepodarí zacieliť reťazec nákaz len na nerizikovú populáciu, môže to stáť tisíce ľudských životov. Ak sa im to však podarí bez väčších obetí na životoch, nebude pre nich boj proti vírusu tak finančne zaťažujúci a rýchlejšie epidémiu zastavia. V opačnom prípade to môže pôsobiť tak, že vymenia peniaze za životy seniorov a ďalších imunitne oslabených ľudí,“ vysvetľuje epidemiológ Maďar. Až čas podľa neho ukáže, ktorá cesta bola tá najlepšia.
„Keď je totiž nejaká krajina dlho v izolácii, finančne trpí a má to často širší a dlhodobejší ekonomický dosah než len počas trvania pandémie, vrátane negatívnych dosahov na zdravotnícky systém, ktorému by mohli chýbať financie na liečbu nákladných diagnóz. Toto riskuje Británia menej ako my. Napriek tomu by som sa ja hneď z niekoľkých dôvodov opätovne rozhodol pre tú našu cestu, ale nie na príliš dlhý čas.“ To, či boli Johnsonove kroky bohapustým hazardom so životmi, alebo geniálnym ťahom, sa tak dozvieme až o pár mesiacov.
