Ako koronavírus zmenil Slovákom život: Niektorí hromžia, iní sa boja o svoje zdravie

Nový Čas sa opýtal taxikárky, majiteľky fyziopilates štúdia, študenta medicíny, poštovej doručovateľky a spolumajiteľa jedného z najväčších prešovských klubov ako im COVID-19 zmenil život.

 

Výučba na vysokej škole sa zrušila už začiatkom minulého týždňa. Zadania dostávame elektronicky a rovnako aj pokyny, čo všetko si máme naštudovať. Pár týždňov sme bez prednášok a táto forma je vhodná, lebo sa mi tak nepredlžuje semester. Navyše, brigádujem v nemocnici ako sanitár, chránime sa rúškami, dbáme na zvýšenú hygienu najmä rúk. Na oddelení sú pripravené voľné lôžka, zrušili sa plánované operácie a prijímajú sa len akútni pacienti. Samozrejme, už dlhšie platí zákaz návštev.

 

 

Pred niekoľkými dňami sme zatvorili klubovú časť a od piatka aj bar. Už po prvých správach o šírení nákazlivej choroby sme však spozorovali pokles návštevnosti. V posledných dňoch klesla až o 50 %. Uznávame, že opatrenia sú namieste a nezobrali by sme si na triko, keby sa choroba šírila aj preto, že by sme mali otvorené. Takže sa nedá nič robiť, lenže to pre nás môže byť aj likvidačné. Otvorili sme len pred vyše rokom. Máme na krku úvery, treba ich splácať. Vysporiadať sa s tým musia aj zamestnanci, ktorých máme sedem. Niektorí majú dovolenku, iní sú na PN alebo sú na neplatenom voľne.

 

Štúdio som zavrela preto, lebo na prvom mieste je pre mňa zdravie ľudí, o čom aj celá moja práca je. Myslím si, že aj napriek fi nančným stratám, ktoré my podnikatelia utrpíme a dopredu ani jeden z nás nevie, aké veľké budú a všetci platíme odvody, máme rodiny, je pre mňa a mnohých ďalších najdôležitejšie to, aby sme ochránili život človeka. Preto som ochotná obetovať naozaj akúkoľvek cenu.

 

Nepáči sa mi táto situácia. V pondelok ráno mi z dispečingu oznámili, že mám dať dole označenie taxíka. Ak máme vyše 60 ľudí nakazených koronavírusom, nie je to problém. Ak ale zavádzajú až takéto obmedzenia, určite je to zlé znamenie. Prerušenie taxislužieb bude pre nás znamenať výpadok príjmu, už minulý týždeň ľudia prestali chodiť a teraz sme odstavení už úplne.

 

Svoju prácu mám rada, ale momentálne sa obávame chodiť do práce. Sme minimálne chránené. Ľudia nedodržuju bezpečnostné pokyny, chýbajú nám najmä sklá. Je nereálne ísť po každom zákazníkovi si umývať ruky a z antibakteriálnych gélov máme už ruky vyžraté.