Expert na tropickú medicínu profesor Vladimír Krčméry zažil SARS v Hongkongu, MERS v Saudskej Arábii, chrípku v Kambodži aj epidémiu cholery na Haiti, dnes pozorne sleduje vývoj koronavírusu nielen u nás, ale aj vo svete. Máme sa na podobné pandémie pripraviť aj do budúcnosti?
Slovensko má momentálne nízky počet chorých. Čomu za to vďačíme?
Očakával som, že budeme mať nejakých 50 – 100 prípadov a chcem vyzdvihnúť prácu hygienikov a zdravoťákov. Kritický ale bude tento víkend, lebo ten minulý sa mnohí vrátili z prázdnin aj z Talianska, kde nezodpovedne odcestovali s vedomím, že je to epicentrum nákazy. Mnohí neochorejú, pretože sú mladí a majú dobrý imunitný systém, ale neuvedomujú si, že vedľa nich môže sedieť niekto, kto môže mať poruchu imunity, alebo ich oteckovia, maminky a starí rodičia. Takže ja očakávam, že tento víkend to môže narásť.
Aký ďalší priebeh očakávate?
Sú dva možné modely. Prvý je takzvaný singapurský, hongkonský, alebo taiwanský model. To sú tri satelity Číny, ktoré majú blízko ohnisko. Sú tisíc kilometrov, alebo dvetisíc každý z nich od Wu-chanu a napriek tomu majú minimálny počet prípadov a žiadnych mŕtvych. To znamená - britská disciplína, čínska pracovitosť. Táto kombinácia je protektívna. Potom máme ten horší scenár - taliansky. Keď toto nerozumné správanie časti našich obyvateľov bude pokračovať, tak vtedy môže k nemu dôjsť. Znamenalo by to možno ani nie tak straty na ľudských životoch, ako obrovské straty na ekonomike. Krajiny EÚ, ktoré nemajú veľký sklon k disciplíne, alebo kde je pomerne nízka dôvera k vláde, tie sa blížia k tomu talianskemu modelu.
Považujete aktuálne opatrenia zo strany štátu za prehnané?
Je to správna cesta. Niektoré, ako obmedzenie letov, mohli prísť o víkend skôr. Cestovanie lietadlom je najrizikovejšie. Úplne stačí jeden, aby nakazil celý stroj, lebo celé hodiny tam cirkuluje ten istý vzduch. Keď idete autobusom, vlakom, autom, alebo stopom, tak vtedy je riziko oveľa menšie. Neskoro prišiel aj zákaz masových športových podujatí. Najmä čo sa týka hokeja, ktorý je vysoko rizikový, pretože máte tisíce ľudí, ktorí prejavujú svoju radosť, ale, žiaľ, vysoko infekčným spôsobom.
Premiér vyzval na používanie rúšok. Ochránia nás pred koronavírusom?
Je to lepšie dať si ho, ako si ho nedať. 90 % efektu je už to, že ho máte. Tých 10 % je, že aký máte. Takže, samozrejme, že je ideálne, keď máte kvalitné, ale ak ich nemáme, vôbec nič sa nedeje. Rúško nás chráni pred kvapôčkou a pred epitéliou, to sú veľké bunky a vírus je v nich. Sám vírus o sebe, keď je vo vonkajšom prostredí, hynie. Rúško má mať každý akokoľvek chorý. Samozrejme, aj keď idem do obchodného domu, alebo do spoločnosti viacerých ľudí, rúško má opodstatnenie.
Vakcínu na koronavírus ešte nemáme, ale máme ju na chrípku a nevyužívame ju ?
Pred siedmimi rokmi sme mali tzv. prasaciu chrípku, keď veľmi správne nechal minister Raši nakúpiť vakcíny a z tých vakcín sa minulo nejakých 20 – 30 %. Pred mesiacom som sa pýtal našich medikov na lekárskej fakulte, že koľkí sú očkovaní , lebo sme boli uprostred chrípkovej epidémie. U zahraničných študentov boli asi traja z 50 a u tých domácich to bol jeden. Mladí ľudia, samozrejme, prekonávajú tie ochorenia ľahko. Ale si neuvedomujú, že sú infekční pre svoje okolie. A to je tá bezohľadnosť, s ktorou sa stretávame. Že ľudia odcestovali, nechali sa zlákať lacnými letenkami a nechceli stornovať svoje pobyty a vycestovali v čase, keď bolo jasné, že je obrovská epidémia. V čase internetu, mobilov je mi ťažko veriť, že je v tomto národe toľko ľudí s mentálnou subnormou.
Prečo vzniká u ľudí taká panika? Budeme sa báť menej, ak príde druhá vlna pandémie?
Treba zopakovať, že nie je obava zo smrti, len u starých a chronicky chorých ľudí, nemožno koronavírus podceniť. Sme národ, ktorý miluje peniaze a vyčíňanie vírusu by malo neblahý vplyv na ekonomiku. Teda sa krátko zľaknime, než aby sme sa dlho báli. Myslím, že príde druhá vlna. Ale príde aj iná epidémia, lebo je globálne otepľovanie. Treba sa pripraviť, lebo sme si zničili planétu. Sú to logické následky. Vo Wu-chane bola týždeň pred vypuknutím epidémie veľká párty, kde bolo 50 000 ľudí a podávali všetko, čo my považujeme za zlé alebo to je zakázané. Zamieňame si zvieratká s deťmi, mojkáme sa s nimi, a tak si vymieňame nákazy. Pri vtáčej chrípke kačice a prasatá, pri africkom more ošípaných diviaky, pri aviárnej chrípke prasce. Pri COVID-19 to bolo niekoľko hostiteľov, cez cibetky, hady, netopiere a iné. Jedna veta – správajme sa k zvieratám ako k zvieratám.
Sme pripravení na väčší počet pacientov?
Žiadna krajina nemôže byť pripravená, pretože to je to čarovné na epidémiách, že to je vec, o ktorej vieme, že nikdy nevieme, ako bude prebiehať. Existujú štúdie o modelovaní, takže máte niekoľko scenárov, ja sa modlím každý deň, aby pánboh vzdialil od nás ten taliansky scenár. Nedá sa to, samozrejme, presne povedať, ale dobrá správa je, že nemusíme len fatalisticky čakať, ako to dopadne a že je to v našich rukách. Aj keď tie dve opatrenia prišli neskoro. Chybou nás lekárov možno je, že vychovávame ľudí k tomu, že budú nesmrteľní. Vychovávame ich k tomu, že budú žiť v bezproblémovej spoločnosti, kde nebudú žiadne choroby, žiadne epidémie, nebudú mať žiadne problémy, budú žiť večne, a tak ďalej. Toto je ilúzia, toto je choré uvažovanie. Bohužiaľ, časť našich ľudí, ktorá takto uvažuje, bude teraz obviňovať štát a zdravotníctvo, že sú nepripravené. A viete, na tieto scenáre sa jednoducho pripraviť nedá. Severné Taliansko má jeden z najlepších zdravotných systémov v Európe a napriek tomu sa tam deje, čo sa deje.
