O tom sme sa rozprávali s analytikom globálnych rizík Jurajom Mesíkom, ktorý sa už dlhodobo pripravoval na takúto krízovú situáciu.
Pôsobíte ako analytik globálnych trendov a ohrození, čo to v preklade znamená?
Dlhodobo sa venujem ohrozeniam ľudskej civilizácie, čiže trendom environmentálneho, epidemiologického a do istej miery aj ekonomického ohrozenia.
Práve epidemiologickému ohrozeniu novým koronavírusom čelí teraz celý svet. Vedelo sa, že príde takáto pandémia?
Samozrejme. Hrozba pandémie či už bakteriálnej, ale najmä vírusovej je notoricky známou hrozbou. Pozrime sa do minulosti, veľká chrípková pandémia v rokoch 1918 - 1919 ohromne zatriasla vtedajšími generáciami, zomrelo 50 - 100 miliónov ľudí. Staršie epidémie - napríklad čierna smrť v 14. storočí zahubila jednu až dve tretiny vtedajšieho obyvateľstva Európy. Čiže epidémie a pandémie vstupovali do života spoločnosti po celé dejiny. Svet očakával, že príde chrípková pandémia - podobná tej pred 100 rokmi, ale príroda nás prekvapila a neprišiel chrípkový, ale trošku iný typ vírusu. V princípe sú však reakcie na chrípkovú pandémiu a na pandémiu koronavírusu rovnaké, čiže teoreticky by sme ako ľudstvo mali byť na takéto niečo pripravení.
Lenže zdá sa, že nie sme. Prečo?
Problém je v tom, že ľudia nechcú veriť, že sa veci v ich živote môžu vyvíjať aj inak, ako do ružova. Sme nastavení optimisticky, všetci chceme, aby bol život iba príjemný a radostný. Keď potom príde takáto analyticky úplne predpovedateľná a očakávaná udalosť, ktorú však široká verejnosť neočakáva, ľudia zostanú zaskočení a bohapusto improvizujú. Strácame čas a hazardujeme so životom mnohých ľudí.
Podľa vás zostali politici v čele štátu zaskočení a nereagujú správne?
Presne vieme, ako na túto pandémiu bolo treba zareagovať. Stačí sledovať, čo urobili Číňania a ako sa im podarilo vírus eliminovať. Potom to zopakovala aj Južná Kórea či Singapur. Podaril sa im „containment“ - čiže ohraničenie epidémie a dosiahli to jedine vďaka veľmi rýchlym, razantným, prísnym a tvrdým opatreniam, ktoré nemajú v histórii ľudstva precedens. V Číne zatvorili desiatky miliónových miest, zabránili komunikácii, zastavili migráciu, milióny ľudí boli akoby v domácom väzení a urobili množstvo ďalších opatrení, aby zavčas zachytili všetkých infikovaných. Vďaka tomu sa im zhruba v priebehu dvoch mesiacov podarilo dosiahnuť, že dnes majú už iba minimálny prírastok nových nakazených. Jednoducho zastavili šírenie vírusu. V porovnaní s tým naše inštitúcie konajú pomaly, neadekvátne, a to, čo robia, nezodpovedá stavu ohrozenia ani v tej fáze epidémie, v ktorej sa Slovensko momentálne nachádza.
