Aká bola jeho cesta k moci?
Už vstup Igora Matoviča do veľkej politiky nebol štandardný. Do parlamentu sa zakladajúca štvorica Obyčajných ľudí dostala po prvý raz v roku 2010 na kandidátke Slobody a Solidarity. Richard Sulík im ponúkol posledné štyri miesta na kandidátke a všetci štyria sa prekrúžkovali až do Národnej rady. Ako to bolo možné? Veď išlo iba o úzku skupinku aktivistov z Trnavy, ktorých nikde inde nikto nepoznal...
Inzertný biznis
V tom čase vlastnil sieť reklamných regionálnych novín, ktoré sa v státisícoch distribuovali do schránok po celom Slovensku. Možno poznáte také tie plátky plné inzerátov – noviny ako Trnavsko, Bratislavsko a podobne, podľa toho, o akú regionálnu mutáciu práve išlo. A práve na stránkach týchto novín si Matovič a spol. začali robiť veľkorysú predvolebnú kampaň. A nielen sebe, reklamným priestorom splácal „službičku“ aj saskárom...
Na zadnej strane novín sa „obyčajný človek“ Igor Matovič prihováral voličom a sľuboval, že pôjde Ficovi, Mečiarovi a Slotovi po krku. Ostrá rétorika, ktorej zostal verný až dodnes, zabrala už vtedy. A tak sa z Obyčajných ľudí – Igora Matoviča, jeho bratranca Jozefa Viskupiča (dnes trnavský župan), Martina Fecka a z Eriky Jurinovej - stali v roku 2010 poslanci NR SR.
Matovič však ani zďaleka nebol takým obyčajným človekom, ako o sebe tvrdil! Základom jeho miliónového impéria boli práve inzertné noviny, ktoré ešte v roku 1997 založil v Trnave spolu s Viskupičom a spočiatku ich sami roznášali do schránok. Biznis začal frčať, kúpili rotačný tlačiarenský stroj a z novín vybudovali celoslovenskú inzertnú sieť. Matovič bohatol, skupoval budovy aj pozemky a dnes sa možno ani nie s veľkým preháňaním hovorí, že vlastní pol Trnavy. Teda nie on, ale jeho manželka, na ktorú ešte v roku 2006 prepísal všetok majetok.
„Začínal som byť z neho chorý. Uvedomoval som si, koľko mám na účte, kvapkalo mi na karbid. Predsa nie je normálne, že sa o niečom bavím so ženičkou a počas toho mi behá hlavou myšlienka, koľko je na účte. Je normálne, aby som neustále sledoval, koľko mi pribúda? Pomaly som sa nemohol ani pozerať do zrkadla, sám sebe som vravel - pozor, si chorý, rob s tým niečo. Odkedy som to previedol na ženu a zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, mám pokoj. Možno je to úchylné, ale som spokojný,“ vysvetlil neskôr v rozhovore pre SME.
