Bellingcat sa vo svojej správe odvolal na výsledky niekoľko mesiacov trvajúcej spoločnej investigatívnej práce portálu Insider a nemeckého týždenníka Der Spiegel. Tie k záveru o priamej účasti FSB na príprave vraždy dospeli okrem iného aj na základe skúmania metadát z mobilných telefónov.
FSB sa k tejto správe bezprostredne nevyjadrila, pričom Moskva už dávnejšie akýkoľvek podiel na vražde odmietla. K vražde došlo v Berlíne 23. augusta. V ten istý deň berlínska prokuratúra informovala o zadržaní 49-ročného podozrivého ruského občana.
Prípad zastreleného 40-ročného Gruzínca vyvolal diplomatickú roztržku medzi Nemeckom a Ruskom, ktorá vyústila až do vzájomného vyhostenia diplomatov.
Nemecká prokuratúra v súvislosti s prípadom totiž uviedla, že "existuje dostatok faktických dôvodov domnievať sa, že vražda bola vykonaná buď na príkaz štátnych orgánov Ruskej federácie alebo na príkaz orgánov Čečenskej republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie."
Ruský prezident Vladimir Putin označil zabitého Gruzínca za "banditu" podieľajúceho sa na teroristických útokoch. Kritizoval Nemecko, že napriek žiadosti ruských orgánov tohto "zločinca a vraha" nevydalo. Obeť vraždy údajne v minulosti bojovala na strane čečenských separatistov.
