Cieľom bitky o Budapešť, ktorá trvala od 29. októbra 1944 do 13. februára 1945, bolo obsadenie maďarského hlavného mesta. Jednotky nacistických oddielov Schutzstaffel (SS) podnikli spolu s ich maďarskými fašistickými spojencami, tzv. Stranou šípových krížov, 11. februára 1945 neúspešný pokus o prelomenie sovietskeho obkľúčenia.
Maďarská polícia sobotné zhromaždenie najprv zakázala. Toto rozhodnutie však bolo neskôr zrušené na základe verdiktu budapeštianskeho súdu, ktorý sa odvolal na zákon o zhromažďovaní sa.
Ako informoval spravodajský server index.hu, na miesto prišlo aj viacero protidemonštrantov. Medzi obe skupiny sa postavili policajné sily, aby tak zabránili prípadným zrážkam.
Krajne pravicové skupiny a neonacisti organizujú pochody v Budapešti každoročne v okolí blížiaceho sa výročia tzv. Dňa cti, ktorým označujú udalosti z 11. februára 1945, keď sa zvyšky pôvodných zhruba 100.000 nemeckých a maďarských obrancov v sprievode stoviek civilistov pokúsili prelomiť obkľúčenie Červenej armády a cez kopcovitý terén z hradného vrchu utiecť na západ.
Ich motto "Deň cti" však môže byť chápané aj ako narážka na heslo SS - "Moja česť znamená vernosť". Historici považujú spomínaný útek z mesta za nezmyselný, keďže si vyžiadal príliš vysoký počet civilných obetí.
