Politickí lídri celej Európy na čele s poľským prezidentom Andrzejom Dudom prišli spolu s nimi zapáliť sviečky na pamiatku viac ako milióna obetí. V modlitbách so slzami v očiach spomínali na svojich príbuzných. „Chceme, aby ďalšia generácia vedela, čím sme si prešli, a už by sa to nikdy nemalo stať znova,“ vyjadril sa David Marks (93), jeden z tých, čo zažili hrôzy tábora smrti. „Diktátor nepríde zo dňa na deň, deje sa to v mikrokrokoch. Ak to nebudeme sledovať, jedného dňa môže byť príliš neskoro,“ dodal.
Pre niektorých je tábor v Osvienčime jediným pohrebiskom ich rodičov a starých rodičov. Preto sa prišli pomodliť Kaddish, židovskú modlitbu za mŕtvych. „Nemám hroby, ku ktorým by som mohla prísť, a viem, že moji rodičia boli zavraždení a spálení tu. Takto im vzdávam poctu,“ povedala Yvonne Engelman (92). Prišla s tromi generáciami svojej rodiny až z Austrálie. Spomína si, ako len o vlások unikla smrti v plynovej komore. Priviezli ju vagónom na prepravu dobytka z geta v Československu, vyzliekli ju, oholili jej hlavu a voviedli do komory. Akoby zázrakom komora v ten deň nefungovala. „Mladí by mali chápať, že nič nie je isté, že sa môžu vyskytnúť hrozné veci, a mali by byť veľmi opatrní. A Boh nás ochraňuj, aby sa to, čo sa udialo Židom, ešte niekedy zopakovalo,“ povedala Jeannette Spiegel (96), Newyorčanka, ktorá v tábore ako 20-ročná strávila 9 mesiacov.
Všade na svete sa znova dvíha vlna antisemitizmu. Poľský prezident vo svojom vyhlásení uviedol, že nesmieme nikdy zabudnúť na hrôzy, ktoré sa odohrali v tábore v Osvienčime a v mnohých iných roztrúsených po Európe. Pred davom vystúpil aj Ronald Lauder, prezident Svetového židovského kongresu. Predniesol modlitbu za mŕtvych a varoval: „Táto minulosť sa už nesmie nikdy nikomu zopakovať.“
Vyzval politických lídrov, aby robili viac pre boj s antisemitizmom, najmä pomocou zákonov. V Osvienčime bolo nacistami zabitých 1,1 milióna ľudí, z toho najväčšiu časť tvorili Židia, no boli medzi nimi aj Poliaci, Rusi či Rómovia. Tábor bol oslobodený 27. 1. 1945 sovietskou armádou.
Nacisti nemali zľutovanie ani s malými deťmi
