Úspešné slovenské reprezentantky priviedli k biatlonu práve rodičia, ktorí ich v športovej kariére podporovali od útleho dejstva a stále sa starajú o to, aby nestratili motiváciu a išli za svojimi cieľmi.
Obe mali k športu odmalička veľmi blízko, vyskúšali ich niekoľko a nakoniec zakotvili pri biatlone v klube v rodnom Čiernom Balogu. "So športom sme začínali tak, že dievčatá boli hyperkatívne a bolo ich treba zamestnať nejakou zmysluplnou činnosťou, aby sme tú energiu vybíjali tam, kde sa má. Robili sme to u nás v našich podmienkach. Tých možností nebolo veľa, bolo tam zjazdové lyžovanie, skúšali sme plávanie, ale biatlon nám asi tak nejako sadol a pokračovali sme. V Čiernom Balogu bol klub, do ktorého mohli nastúpiť a tam sme začali," povedal pre TASR otec Peter Fialka.
Motivácia dievčatám nechýbala a častokrát sa stalo, že si ešte pýtali viac tréningu. "Paulína bola taký typ, že ona ma ešte ťahala, volala, aby sme ešte išli na bicykel, či zabehnúť si, bola veľmi aktívna," pokračoval.
Tvrdým tréningom sa postupne prepracovali cez dorastenecké a juniorské roky až do reprezentačného výberu a teraz robia svojim rodičom radosť na vrcholných podujatiach. Peter Fialka sledoval v prebiehajúcej sezóne ich výkony naživo v Hochfilzene a teraz v Slovinsku, no v kontakte s dievčatami je neustále. "Voláme si, píšeme si a keď sa podarí, chodíme na preteky aj spolu s manželkou. Snažíme sa ich povzbudiť. Do Pokljuky som nie celkom plánoval prísť, ale som tu. Potom pôjdeme aj na majstrovstvá sveta do Anterselvy, na SP do Nového Města na Morave a možno ešte pridáme Oslo. Uvidíme, ako sa to všetko podarí," povedal Peter Fialka, ktorý sa snaží svojou prítomnosťou namotivovať dcéry k čo najlepším výkonom. Ako na to? "Sú dosť odlišné povahy, na každú platí niečo iné. Keď sa niečo nepodarí snažíme sa ich nabudiť rôznymi spôsobmi, ale najviac platí povzbudzovanie. Najlepšia motivácia je, keď im človek povie, že to má význam a dodá im nejakú istotu."
Po prelomovom vlaňajšom ročníku nevyšiel úvod toho prebiehajúceho najmä Paulíne Fialkovej. V 1. kole v Östersunde si na tréningu po šprinte poranila meniskus v kolene, ďalšie preteky vo Švédsku neabsolvovala a chvíľu to vyzeralo na dlhšiu pauzu. Našťastie všetko dobre dopadlo a mohla pokračovať v sezóne. Niekoľkokrát skončila tesne za pódiom, no v stíhačke v Ruhpoldingu to nakoniec vyšlo a dostala sa na 2. miesto. "To bola obrovská radosť, padol nám kameň zo srdca, pretože sme sa potrebovali povzbudiť, že je to tam, že to dokáže a vie to pódium urobiť, keď sadne deň a všetko sa skĺbi dokopy."
Peter Fialka tak zatiaľ hodnotí sezónu pozitívne. "Myslím si, že zatiaľ máme pekné výsledky. Paulínka potešila, mala vyrovnané preteky. Jeseň síce začala ako začala, zľakli sme sa, že čo bude s tým kolenom, ale nakoniec to dopadlo dobre a potom už prišli výsledky, že to môžem len chváliť. Fazóna je rovnaká, obstreľujeme tie pódia a už sme sa aj na jedno dostali. Ivka mala celkom dobrý výsledok vo Švédsku, no odvtedy sa trochu trápi so streľbou, ale stále dobre behá. Čakám, kedy to už vypáli, prelomí ten tieň a dostane sa na tie lepšie pozície," uviedol.
Vrchol sezóny čaká biatlonistov v strede februára na majstrovstvách sveta v talianskej Anterselve. Slovensko má horúce želiezko v ohni práve v podobne Paulíny Fialkovej. "O ambíciách je ťažko hovoriť. Chceli by sme mať tie najvyššie, ale potrebujeme aj trochu šťastia. Keď nám forma vydrží a nepríde žiadna choroba, myslím si, že by to mohlo dopadnúť dobre," dodal Fialka.
