V prvej polovici januára 2020 Alizadehová oznámila, že natrvalo odchádza z Iránu a mieri do Európy. Svoju krajinu opustila pre politickú situáciu a k svojej emigrácii na instagrame uviedla: "Som jedna z miliónov utláčaných žien v Iráne, s ktorými sa už roky zahrávajú.“ Dvadsaťjedenročná športovkyňa si vzala čas na rozmyslenie, za koho chce súťažiť na OH 2020. Prvé správy hovorili o Holandsku, voľba však padla na Nemecko.
"Aj keby som sa nedostala na olympiádu, nebude mi to vadiť. Rozhodla som sa," povedala v piatok Alizadehová. "Som si istá, že mnoho ľudí môj krok odsúdi, ale mám len 21 rokov a pred sebou ešte mnoho možností štartovať na majstrovstvách sveta či olympijských hrách. V tejto chvíli sú však moje priority niekde inde," priznala a doplnil, že už nikdy v živote neplánuje súťažiť v Iráne.
Alizadehová okrem iného kritizovala, že musí nosiť hidžáb a oficiálnych činovníkov v Iráne obvinila zo sexizmu a zlého zaobchádzania. "Rozhodnutie opustiť Irán bolo ťažké, ale nevyhnutné," napísala Alizadehová, ktorá na OH 2016 v brazílskom Riu de Janeiro vo veku len 18 rokov získala bronz v kategórii do 57 kg.
Alizadehová nie je prvou športovkyňou z Iránu, ktorá sa rozhodla opustiť krajinu. Pre príklad netreba chodiť ďaleko, v septembri 2019 sa džudista Saeed Mollaei rozhodol po MS v Japonsku pre odchod do Nemecka, pretože iránska vláda na neho tlačila, aby nenastúpil na zápas proti súperovi z Izraela. V roku 2019 tiež medzinárodný futbalový rozhodca Alireza Faghani opustil Irán a usadil sa v Austrálii.
Alizadehová v piatok povedala, že je jedinou túžbou je "pokojný život". "Mám veľmi príjemné pocity z toho, ako som sa rozhodla zmeniť svoj život. Myslím si, že až najbližšie roky ukážu, že moje rozhodnutie bolo správne," dodala.
