Podľa neho by bolo "veľmi znepokojujúce vrátiť sa do situácie z polovice osemdesiatych rokov, keď vedúci predstavitelia štátu, jeden po druhom, zostávali pri moci až do konca svojich dní". V Rusku už pár dní panuje neistota v súvislosti s tamojšou politickou situáciou. Putin totiž v stredu navrhol výrazné zmeny v ústave, ktoré by ho mohli udržať pri moci aj po skončení jeho súčasného mandátu v roku 2024. V každoročnom prejave navrhol zmeniť ústavu tak, aby mohli poslanci menovať premiéra a členov kabinetu, čo v súčasnosti pripadá prezidentovi.
Podľa pozorovateľov by Putin po zvýšení právomocí parlamentu a vlády a obmedzení prezidentskej autority mohol zopakovať stratégiu, ktorú použil v minulosti, aby zostal pri moci, a to prestúpiť do funkcie predsedu vlády. Putin sa stal prvý raz prezidentom v roku 2000 a funkcie premiéra sa ujal v roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať do tretieho funkčného obdobia.
V tom čase bol prezident Dmitrij Medvedev, ktorý sa po Putinovom návrate na prezidentské kreslo stal premiérom. Po tom, čo prezident navrhol ústavné zmeny, Medvedev aj so svojou vládou rezignoval. Za jeho nástupcu Putin menoval šéfa Federálnej daňovej služby Michaila Mišustina.
