Jej organizmus totiž vytvára protilátky proti nervovému systému, ktorý ničí. Okaté dievčatko bolo pritom do troch rokov zdravé, behalo a veselo štebotalo. No už trikrát mu život visel na vlásku a muselo sa všetko učiť odznova.
Nikolka sa narodila ako vytúžené dieťatko Vlasty a Róberta. Do troch rokov bola ako všetci jej rovesníci. Stále behala a veselo štebotala. Po nástupe do škôlky ochorela a musela zobrať troje antibiotiká. Potom sa začala potkýnať, no lekári jej najskôr nič nezistili. Jej zdravotný stav sa neskôr tak zhoršil, že skončila v nemocnici. „Zle hovorila, nevedela stáť na nôžkach, akoby dostala porážku. Napokon musela byť prevezená na áro. Ostala úplne ležiaca,“ vysvetľuje mamička Vlasta. Nikoletke nasadili liečbu a rehabilitáciu a jej stav sa zlepšil. „Neskôr lekári zistili, že dcérkina choroba je autoimunitná. Jej telíčko si vytvára protilátky proti nervovému systému a ničí ho,“ ozrejmila trpezlivá žena.
Postupne sa stav krásneho dievčatka zlepšil a naučilo sa všetko akoby odznova. Po dvoch rokoch to však prišlo opäť. Nikolka znova ochorela a skončila v nemocnici. Zhoršila sa jej reč, nevládala stáť na nohách a prehĺtať. Dostala liečbu a rehabilitácie a opäť sa jej zdravotný stav postupne upravil. „Po dvoch rokoch sa scenár opakoval. Dcérka ochorela, okamžite sme išli do nemocnice. Prestala hovoriť, odišla jej mimika a ostala ležiaca. Došlo až k respiračnému zlyhaniu a skončila v umelom spánku,“ povie smutne mamička. Dodáva, že jej dieťatku museli zaviesť tracheostómiu a umelú výživu do žalúdka. Opäť ostala ležiaca, nevie rozprávať, ovládať svoje telo a prehĺtať. Vlasta sa však naučila so svojou dcérkou denne cvičiť a aj odsávať jej sliny. „Naučili sme sa sedieť. Nikolka potrebuje neustále rehabilitovať a stimulovať nervový systém. Chodíme preto na neuronálnu stimuláciu do Viedne, na Slovensku ju totiž nevykonávajú,“ dopĺňa statočná mamina.
Rodinu stoja cestovanie, stimulácia v Rakúsku a rehabilitačné pobyty nemalé financie. Pracovať pritom môže len Nikolkin otec Róbert. Vlasta sa dcérke venuje 24 hodín denne. „Veľmi si prajeme, aby sa na Nikolkinu diagnózu pozreli aj zahraniční lekári, možno nám niečo uniká. Chceme proste pre naše dieťa urobiť všetko, čo je v našich silách,“ zakončí odhodlane statočná Lučenčanka.