Zachránili sme sa medzi elitou, ale zrejme ste očakávali, od svojich zverencov viac hlavne čo sa týka lepšieho herného prejavu a aj výsledkov?
- Pocity mám veľmi zmiešané. Poviem to takto, na jednej strane som veľmi rád, že sme sa zachránili a nemusíme teraz s Nemeckom bojovať o udržanie sa medzi mládežníckou elitou. A áno, očakávali sme, že po kľúčovom triumfe nad Kazachstanom z chalanov opadne ten stres, že sa upokoja a proti silnejším tímom budú hrať uvoľnenejšie, ale to sa nestalo.
V čom vidíte, že sme nestíhali na špičku?
- Nebudem na chlapcov nič hovoriť, ani to, že išlo o slabší ročník ako v minulosti. Viete, každý ročník je iný a to sa nedá ani porovnávať. Keď si pozriete, koľko hráčov mali Švédi, Fíni, Rusi či Kanada draftovaných a ešte aj v prvých kolách, tak to na ľade vidno. Potom z toho aj pramenili fauly a ďalšie veci. Samozrejme, že sme chceli hrať ofenzívnejšie, že sme chceli viac potrápiť favoritov, ale kvalita sa ukázala a to je realita!
Vy ste do funkcie nastúpili až v júni 2019, veľa času na prípravu ste nemali...
- Veď mi aj ľudia z blízkeho okolia povedali, že som blázon, keď som to zobral. Času bolo naozaj málo, aj tie kempy, čo sme mali, tak chlapci prichádzali z rôznych líg, veľa času na zapracovanie vecí nebolo. Posledný mesiac by som mohol knihu napísať...
V akom smere?
- Kto to nezažil, tak naozaj nevie. Veď posledný mesiac bol totálne hektický, záverečná príprava, konečná nominácia a jeden zápas za druhým. Možno je teraz veľa ľudí od stola múdrych, ale každému by som doprial, nech si to skúsi a potom môže hodnotiť a kritizovať.
Máte chuť pokračovať ďalej?
- Je pár hodín po štvrťfinále, teraz potrebujem oddych a uvidíme, čo bude ďalej. A nezáleží to iba na mne, ale aj od Výkonného výboru hokejového zväzu.
