Bol stelesnením národného odporu voči Spojeným štátom a ich nátlaku, trvajúcom už štyri desaťročia, uviedla tlačová agentúra AP. USA a Izrael vnímali Solejmáního ako tieňovú postavu vo velení iránskych ozbrojených síl, bojujúcich vo vojnách v iných štátoch. Mal napríklad na starosti bojovníkov v Sýrii podporujúcich prezidenta Bašára Asada a pripisuje sa mu aj zodpovednosť za smrť amerických vojakov v Iraku.
Solejmání prežil hrôzy dlhej vojny Iránu s Irakom v 80. rokoch minulého storočia a po nej dostal funkciu veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd - tieto jednotky majú na starosti zahraničné vojenské operácie islamskej republiky.
V Iráne bol Solejmání až do roku 2003, teda do americkej invázie v Iraku, pomerne neznámy. Jeho popularita a tajuplnosť neskôr narástli a boli silnejšie než výzvy amerických predstaviteľov na jeho zabitie. Solejmání sa stal najuznávanejším iránskym veliteľom na bojiskách, a aj keď odmietal výzvy na vstup do politiky, bol rovnako mocný, ak nie viac, ako civilné vedenie krajiny.
Nálet americkej armády zabil 62-ročného Solejmáního a ďalších ľudí v piatok skoro ráno, keď cestovali z bagdadského medzinárodného letiska. Pentagón oznámil, že americká armáda dostala od prezidenta Donalda Trumpa rozkaz, aby podnikla "rozhodujúci obranný krok na ochranu amerického personálu v zahraniční a zabila" muža, ktorého kedysi iránsky najvyšší vodca, ajatolláh Alí Chameneí, označil za "žijúceho mučeníka revolúcie".
Solejmánímu sa minulo šťastie, píše AP. Fámy o tom, že zomrel, sa pritom šírili za jeho života niekoľkokrát. K týmto prípadom patrila aj letecká havária z roku 2006, pri ktorej zahynuli na severozápade Iránu viacerí predstavitelia armády, a bombový útok v sýrskom Damasku z roku 2012, pri ktorom boli zabití najbližší spolupracovníci prezidenta Asada. Naposledy sa takéto fámy šírili v novembri 2015; podľa nich bol Solejmání zabitý alebo vážne zranený, keď práve velil silám verným Asadovi bojujúcim v okolí sýrskeho mesta Aleppo.
