Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Očakáva sa, že opakovane pozdržané schválenie tohto dokumentu Senátom znova rozhnevá Turecko. To popiera, že by sa Turci v spomínanom období dopustili systematického vyvražďovania, a zabitých Arménov označuje za obete prvej svetovej vojny.
Uznesenie schválené predtým Snemovňou reprezentantov presadzoval v Senáte politik opozičnej Demokratickej strany Robert Menendez. Proces viackrát zablokovali spojenci republikánskeho prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ktorý sa snaží o zblíženie s Tureckom a tamojším náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Erdogan počas novembrovej návštevy v Bielom dome varoval, že "istý historický vývoj a obvinenia sú využívané na zničenie" americko-tureckých vzťahov.
Uznesenie Kongresu stanovuje, že politikou Spojených štátov je "pripomínať si arménsku genocídu prostredníctvom oficiálneho uznania a venovania pamiatky". Súčasťou tejto politiky má byť aj "odmietanie snáh o zaangažovanie alebo iné zapojenie vlády Spojených štátov do popierania arménskej genocídy alebo akejkoľvek inej genocídy".
Ankara krátko po odhlasovaní Senátom reagovala, že uznanie genocídy vystavuje americko-turecké vzťahy riziku. Arménsky premiér Nikol Pašinjan zase uznesenie označil za "víťazstvo spravodlivosti".
Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915 - 1917. Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000 - 500.000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu.
