Bosorácka noc má v našich ľudových tradíciách dôležité miesto. Zvyky a obrady na svätú Luciu patria k tým najznámejším aj najobľúbenejším. Nezriedka sa stáva, že si ich nechávame a dodržiavame aj v moderných bytovkách. Všetci predsa vedia, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Skúste, možno počaruje aj vám! Svätá Lucia sa pravdepodobne narodila okolo roku 284 v Syrakúzach a zomrela mučeníckou smrťou v roku 304. Je jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých, uctievajú ju aj luteránski Švédi a Nóri. Uctieva sa od 5. storočia.
Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Stala sa tak patrónkou slepých, jej znakom sú oči.
Tradícia, ktorú slávime 13. decembra, symbolicky znamená držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria.
1.V predvečer sviatku sv. Lucie chodievali po domoch ženy, hoci niekde sa spomínajú aj mladí muži, zahalené do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami vymetali z domov a dvorov temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia.
2. Dievčatá súce na vydaj si na sviatok svätej Lucie napísali mužské mená na 12 papierikov a tie poskladali, alebo zalepili. Potom každý deň až do Štedrého večera jeden papierik spálili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik s menom toho, ktorý sa mal stať ich vyvoleným. Či bolo na papierikoch naozaj 12 rôznych mien, alebo len to jedno jediné, vraj vedeli len svätá Lucia a daná dievčina. V niektorých regiónoch bolo na lístočkoch iba 10 mien. Na jedenástom bola smrť a na dvanástom - stará dievka.
3.Večer pred sviatkom sv. Lucie treba zjesť veľa cesnaku. Doma sa pripravovala cesnaková omáčka alebo hrianky. Mnohí nechávali cesnak s kúskom chleba a pohárom vody za oknom. Cesnak má totiž moc odohnať zlých duchov. Bývalo zvykom si ním aj spraviť krížik na čelo či na zápästia.
4.Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
5.Po západe slnka sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
6. V tento deň je zakázané prať aj priasť, nesmie sa pracovať na poli ani doma.
7. Verilo sa, že aké sú dni od Lucie do Vianoc, také budú aj mesiace. Ľudia si zapisovali počasie týchto dní, aby z nich vedeli, aké budú mesiace ďalšieho roka. Každý deň predstavoval jeden mesiac.
8.V tomto čarovnom období nechýbalo ani zaklínanie. Jedným z nich bolo trasenie plotov, pri ktorom dievčatá odriekali: „Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
9.Iné zaklínanie sa robilo s jablkom. Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň svätej Lucie a potom každý deň odpilo trošku z vody. V noci po večeri, keď ide rodina do kostola, zobrala jabĺčko so sebou na omšu. Po ceste z polnočnej omše domov jablko zjedla. Chlapec, ktorý sa k nej prvý ozval, sa mal stať jej manželom.
10.Trinásty december bol pred zavedením gregoriánskeho kalendára vedený ako posledný deň roka. Tento deň by mal byť najkratším dňom v roku, a práve preto sa hovorí: Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo prináša najdlhšiu noc.
11.Na sviatok sv. Lucie ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Prezliekali sa do masiek, robili sprievod, kde buchotali hrncami a vareškami, aby vyplašili zlo.
12. Povera pre mladých mužov sa spájala s dreveným stolčekom. Ten mali vyrezávať postupne každý deň až do Vianoc a nesmel byť na ňom ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Na Štedrý deň si rezbár počas polnočnej omše na tento stolček sadol a okolo oltára potom vraj videl tancovať všetky strigy z dediny. Hneď nato mal utekať domov, aby ho strigy nechytili.
13. Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.
Na sviatok svätej Lucie ženy oddychovali
Katarína Nádaská, etnologička
Predpokladá sa, že sviatok svätej Lucie má korene v predkresťanskom období, niektoré zvyky sa pretavili aj do kresťanského sviatku. Ženy v tento deň oddychovali. Robili sa obchôdzky, v staršom období to bola záležitosť mladých mužov, ktorí sa obliekli do plachiet, tvár si zamúčili a držali husacie krídlo. Symbolicky vymetali zlo a choroby z domu. Lucia sa považovala za vyvrcholenie stridžích dní. Krátili sa dni a predlžovali noci. Počas tých dlhých nocí mali mať strigy svoju moc. Preto ľudia robili rôzne protibosorácke opatrenia.
