Cieľom európskeho ekologického dohovoru je zlepšiť kvalitu života ľudí. Urobiť Európu klimaticky neutrálnou a chrániť naše prirodzené prostredie. Z týchto opatrení budú mať prospech ľudia, celá planéta i hospodárstvo. Na nikoho sa nezabudne.
Predsedníčka Ursula von der Leyenová uviedla: „Európsky ekologický dohovor je našou novou stratégiou pre rast – rast, ktorý nám viac dáva, než berie. Ukazuje nám, ako zmeniť náš spôsob života, práce, výroby a spotreby tak, aby sme žili zdravšie a aby boli naše podniky inovatívnejšie. My všetci môžeme byť súčasťou transformácie a my všetci môžeme ťažiť z týchto príležitostí. Ak začneme konať ako prví a rýchlo, naše hospodárstvo by mohlo zaujať prvenstvo na celosvetovej scéne. Sme odhodlaní uspieť v záujme našej planéty a života na nej – za európske prírodné dedičstvo, za biodiverzitu, za naše lesy a moria. Keď ukážeme zvyšku sveta, ako si zachovať udržateľnosť a konkurencieschopnosť, môžeme presvedčiť ostatné krajiny, aby nás nasledovali.“
Európsky ekologický dohovor sa dotýka všetkých hospodárskych odvetví, no najmä dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, stavebníctva a priemyselných odvetví. Keďže sa Európa do roku 2050 chce stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete, Európska komisia predloží do 100 dní aj prvý „právny predpis v oblasti klímy“. Nasledovať budú aj nové stratégie v oblasti biodiverzity, znečisťovania, priemyslu, obehového hospodárstva či udržateľných potravín.
Je jasné, že rôzne regióny v Európe sa budú vedieť popasovať s novými európskymi ekologickými opatreniami rôzne, podľa ich zdrojov a schopností. Aj na toto sa myslí, a preto sa ráta s tzv. mechanizmom pre spravodlivú transformáciu. Tento mechanizmus bude podporovať tie regióny, ktoré sú v značnej miere závislé od činností spojených s veľmi vysokými emisiami CO2. Bude poskytovať podporu tým občanom, ktorí budú počas ekologickej premeny ich regiónu najzraniteľnejší. Mechanizmus im bude rôznorodo pomáhať, pomôže im napríklad s prístupom k rekvalifikačným programom či pracovným príležitostiam v nových hospodárskych odvetviach.
Je však celé toto obrovské úsilie potrebné? Stojí to Európanom za to? Európska komisia sa pozrela aj na možné dôsledky nečinnosti. Čo nás čaká, ak nebudeme konať?
V prípade, ak by sme sa rozhodli neprijímať potrebné ekologické opatrenia a pokračovali by sme tak ako doteraz, tak by sme sa museli zmieriť napríklad s tým, že v dôsledku silno znečisteného ovzdušia by v blízkej budúcnosti začalo v Európe ročne predčasne umierať až 400-tisíc ľudí. Rovnako by v dôsledku intenzívnych vĺn horúčav zomrelo ročne až 90-tisíc Európanov. Pol milióna ľudí len v Európe by bolo zase každý rok vystavených riečnym záplavám. Ceny potravín by mohli narásť až o jednu pätinu. Takmer jednej pätine druhov by hrozilo vyhynutie, ak by teplota narástla o 4,3 stupne a Európa by pocítila ešte silnejší nápor prisťahovalectva. O azyl v EÚ by mohlo žiadať až o 660 tisíc viac ľudí ročne.
Preto je potrebné si uvedomiť, že čím dlhšie budeme čakať, tým ťažšie bude možné dosiahnuť ciele v boji s klimatickými zmenami a tým nákladnejšie snahy budú potrebné.
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
