Tí, čo mali šťastie a ničivú hrôzu prežili, len so slzami v očiach spomínajú na okamih, ktorý im vzal všetko. Z miesta, kde mali domov a množstvo spomienok, je dnes zdevastovaný a obhorený činžiak bez okien a či sa doň niekedy vôbec budú môcť vrátiť, je nateraz vo hviezdach.
Spamätávanie sa z mrazivých momentov potvrvá dlho a niektorí si odniesli z miesta len oblečenie na sebe, pár dokladov a desivé spomienky. Jednými z nich sú manželia Vlastimil (64) a Štefánia (61) Muchovci, ktorí ničivú explóziu prežili len zázrakom. To, čo sa dialo len sekundy predtým, však majú pred očami stále...
Manželia Muchovci bývali na 8. poschodí a v osudnú chvíľu boli doma v kuchyni. Vlastimil a Štefánia v podstate stále neveria, že sú medzi živými a aj zdravými. „Manželka upratovala linku a ja som jej pomáhal. Keď sa to stalo, bola práve dole z linky a ja som mal v ruke starú žehličku. V sekunde sme však naraz obaja leteli pod okno. Nič sme za sebou našťastie nemali, čiže do ničoho sme nenarazili. Akurát žehlička mi spôsobila malú modrinu,“ opísal hrozné okamihy bývalý esbéeskár, ktorý je už na dôchodku. Celé jadro v kuchyni sa explóziou zosypalo ako domček z karát. „Vyrazilo aj kvalitné bezpečnostné dvere a opreli sa o zvyšky sadrokartónu,“ pokračuje so zdesením v hlase hlava rodiny.
Mysleli si, že spadla linka
Štefánia, ktorá dlhé roky pracovala ako krajčírka, hovorí o neuveriteľnom zázraku, že sa im nič nestalo. „Jedno šťastie, že nehorelo na našom poschodí, ale vyššie, lebo inak zhoríme. Hasiči sa k nám dostali až po hodine, a to sme boli celý čas na balkóne. Bola to hodina hrôzy a ešte prišli z vedľajšieho bytu aj susedia. Jedného pána z vyššieho poschodia aj s rámom dokonca vyhodilo!“ opisuje hororové minúty Vlastimil, ktorý je len rok po operácii srdcovej chlopne. „Celý čas sme boli v strese, bolo to niečo strašné. Nevedela som, čo sa deje. V prvej chvíli som si myslela, že len spadla kuchynská linka. Až po chvíli som precitla - hrôza a des! Dym, smrad a neviete, čo máte robiť. Čím skôr sme museli ísť na balkón, lebo schodisko nefungovalo, spadlo... Jediná šanca bola ísť na balkón,“ pokračovala stále zdesená Štefánia.
Páru po nekonečných minútach čakania napokon pomohli až z hasičskej plošiny. Ako však sami hovoria, statočným chlapom, ktorí nasadzovali vlastné životy na záchranu obyvateľov, tiež nebolo všetko jedno. „Aj oni prežívali kruté chvíle, lebo pri oslobodzovaní jeden z nich do vysielačky hovoril kolegovi, aby plošinu odsunul, lebo na nich niečo spadne zvrchu a bude aj po nás. Vydýchli sme si až dole na zemi!“ spomína na strašné slová dôchodca.
Strach o susedov
Muchovci aj v kritických chvíľach nestrácali duchaprítomnosť a mysleli nielen na seba, ale aj na ľudí okolo. „V prvom momente som sa bála o susedu nad nami, lebo má dvojtýždňové bábätko. Boli na balkóne. Ich zobrali skôr. My sme už starší ľudia,“ povedala Štefánia. Obaja si už teraz uvedomujú, že okrem strechy nad hlavou prišli prakticky o všetko. Síce sú poistení, no z bytu zostalo torzo. „Ostali nám tam aj cennosti, máme len toto, čo máme na sebe a doklady so šanónom písomností ako poistky, rodné listy... A to, že sme prežili? Vďačíme za to tomu hore v nebi, ale aj hasičom. Musím sa im poďakovať, urobili, čo bolo v ich silách,“ dodal Prešovčan, ktorému vo štvrtok zomrel svat a na Mikuláša aj s manželkou zažili hotové peklo.
