Na základe výsledkov hlasovania poslancov bude 350-člennému parlamentu predsedať socialistka Meritxell Batetová. Ako informovala agentúra AP, Batetovú tento týždeň prijme španielsky kráľ Filip VI. Následne sa panovník postupne stretne aj s predsedami parlamentných strán, aby spomedzi nich vybral kandidáta, ktorého poverí zostavením vlády.
Najlepšie šance v tomto smere má podľa AP končiaci premiér Pedro Sánchez, ktorý sa môže oprieť o 120 poslancov svojej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE). Sánchez po voľbách podpísal dohodu o spolupráci s ľavicovou stranou Spoločne môžeme (UP), ktorú v parlamente zastupuje 35 poslancov. Napriek tejto podpore Sánchez stále nemá v parlamente väčšinu 176 hlasov. Tandem PSOE-UP bude na vládnutie potrebovať podporu ďalších ľavicových a regionálnych strán vrátane Republikánskej ľavice Katalánska (ERC).
Agentúra AP pripomenula, že do parlamentu sa v posledných voľbách dostalo 19 politických strán, čo znamená, že je najviac fragmentovaný od roku 1978, keď sa v Španielsku obnovilo demokratické zriadenie. Najväčšou zmenou, ktorá v Španielsku nastala po voľbách z 10. novembra, je však návrat extrémneho nacionalizmu v podobe krajne pravicovej strany Vox. Tá v parlamente získala 52 kresiel a stala sa treťou najsilnejšou parlamentnou stranou.
Konzervatívna Ľudová strana (PP) a centristicko-pravicoví Občania (Ciudadanos), ako aj Vox odmietajú podporiť Sánchezovu vládu, alebo sa pri hlasovaní o vyslovení dôvery mienia zdržať. Tieto strany majú v parlamente spolu 151 poslaneckých mandátov. Snahy o vyhlásenie nezávislosti Katalánska vyvolali v Španielsku najzávažnejšiu politickú krízu za posledné desaťročia a viedli aj k rozdeleniu samotných Kataláncov na dva tábory.
