Obdarúvanie na sviatok sv. Mikuláša, teda 6. decembra má dlhoročnú tradíciu. Kde sa to vzalo, ako sa obsah balíčka menil v priereze histórie a prečo sa v balíčkoch objavujú napríklad mandarínky?
Arašidy
Výživoví poradcovia sa zhodujú, že v mikulášskych balíčkoch nemôžu chýbať zdravé orechy, ktoré sú bohatým zdrojom dobrých tukov. V našich končinách sa v nádielkach udomácnili najmä nelúpané arašidy. Málokto však tuší, že arašidy v skutočnosti nie sú orechy, ale strukoviny. S orieškami však zdieľajú množstvo pozitívnych účinkov - vďaka esenciálnym omega 6 a omega 3 mastným kyselinám znižujú cholesterol, posilňujú pamäť, zlepšujú funkciu mozgu a obsahujú tiež výdatnú dávku bielkovín, minerálov a vitamínov B a E, no zároveň sú aj silným alergénom.
Plody podzemnice olejnej rastú pod zemou. Pestujú sa v tropických a subtropických pásmach a ich pôvod je v juhoamerickom Peru. Najväčším producentom je dnes Čína, India a USA.
Mandarínky
Chutné tropické ovocie je v našich končinách neoddeliteľnou súčasťou mikulášskych nádielok. Pôvod tejto tradície siaha do čias nie až tak dávno minulých. „Za socializmu bolo vo zvyku, že sa do balíčka dávali vzácne veci, ktoré bolo ťažké zohnať, napríklad tropické ovocie ako mandarínky. To sa udržalo dodnes,“ hovorí Nádaská.
Mandarínky sú výdatným zdrojom vitamínu C, obsahujú draslík, horčík či vápnik, ale aj vitamíny kategórie B, vlákninu a vysoký obsah antioxidantov. Pôvodne pochádzajú z juhovýchodnej Ázie, do Európy ich priviezli Angličania začiatkom 19. storočia. Odtiaľ sa dostali do oblasti Stredomoria, kde je ich pestovanie dnes veľmi rozšírené. Medzi najväčších producentov patrí Čína, Španielsko, Turecko a Maroko.
Fidorka
Oplátky nesú názov podľa slávneho pekárenského rodu Fiedorovcov z Opavy. Práve oni v polovici 19. storočia upiekli v Opave prvé oplátky. Samotné fidorky sa začali vyrábať v období prvej republiky, medzi 20. a 30. rokmi minulého storočia a predávali sa pod pôvodným názvom Tartalletes. Dnes sa dajú kúpiť s rôznymi príchuťami, no tá najobľúbenejšia a najpredávanejšia je podľa výrobcov jednoznačne horká Fidorka.
Čokoládový Mikuláš
Mnoho detičiek si v balíčku nájde čokoládovú postavičku sv. Mikuláša. Kto to vlastne bol? Svätý Mikuláš žil v 2. a 3. storočí nášho letopočtu na území dnešného Turecka. Pochádzal zo zámožnej gréckej kresťanskej rodiny a neskôr sa stal biskupom v meste Myra. Mikuláš bol bohatý a nesmierne štedrý muž, ktorý pomáhal najmä sociálne slabším rodinám.
„Legiend, ako vlastne vznikla mikulášska tradícia, je viac. Tá najznámejšia hovorí o troch chudobných dievčatách. V tom čase, aby sa dievčatá vydali, museli mať veno a ak ho nemali, často sa stávalo, že si naň zarábali v nevestinci. V jednej rodine na tri chudobné dievčatá čakal podobný osud. Keď sa to dozvedel sv. Mikuláš, rozhodol sa, že ich pred tým uchráni, preto tri noci po sebe pod rúškom tmy položil dievčatám na okno mešec s peniazmi,“ vysvetľuje etnologička Nádaská.
V poslednú noc biskupa Mikuláša pri dobrom skutku pristihol majiteľ domu, kde rodina bývala, a poďakoval sa mu. Hoci ho biskup poprosil, aby ho neprezradil, stal sa opak, pretože práve na tomto príbehu je založená tradícia obdarúvania.
Mannerky
Na chrumkavých rakúskych keksoch si socialistické deti na rozdiel od tých dnešných pochutnať nemohli. Dnes sa oplátky z Viedne vyvážajú do 50 krajín po celom svete a stali sa obľúbenou súčasťou mikulášskych balíčkov. Na začiatku stál obchodník Josef Manner, ktorý si v roku 1890 iba pár metrov od vstupu do Katedrály sv. Štefana v centre Viedne otvoril malý obchodík. Manner začal vyrábať čokoládu a jeho biznis sa rýchlo rozrastal.
Prvé keksíky sa na trhu objavili v roku 1898 pod názvom „Neapolitaner Schnitte No. 239“, pretože recept pochádzal z talianskeho Neapola. Oplátky s veľkosťou 49 x 17 x 17 mm, ktoré sa dodnes rovnako ako receptúra nezmenili, boli vymerané tak, aby presne padli do úst. Spočiatku sa predávali voľne, po vojne dostali známy hliníkový obal. Okrem klasických lieskovoorieškových napolitánok dnes v obchodoch nájdete aj mnohé iné príchute, napríklad citrón či kokos.
Bon Pari
Neodmysliteľnou súčasťou mikulášskych balíčkov bývajú aj cukríky. Napríklad také Bon Pari, ktoré sú na trhu od roku 1977. Vznikli ako kópia cukríkov predávaných na Západe. Tvrdé, farebné bonbóny sa začali vyrábať v šiestich príchutiach v pražskom závode Sfinx. Zaujímavé je, že zákazníkom najviac chutí zelený cukrík, ktorému dodáva typickú chuť exotická marakuja.
Kinder vajíčko
Čokoládové vajíčko s prekvapením vnútri poteší nejedno detské srdiečko. Pôvodne však malo s vianočným obdobím veľmi málo spoločného. Vzniklo totiž v roku 1974 v talianskej cukrovinárskej firme Ferrero a jeho tvorcovia sa inšpirovali veľkonočnou talianskou tradíciou rozdávania čokoládových vajíčok. Do vnútra začali umiestňovať ručne maľované hračky. Už po prvej sérii sa ukázalo, že to bol výborný nápad. Prvá várka kinderiek sa vypredala za necelú hodinu.
Od roku 1980 sú hračky z vnútra vajíčka obľúbeným a cenným zberateľským artiklom. Cena niektorých figúrok sa pohybuje v tisíckach eur! Ročne sa po celom svete predá vyše 1,5 miliardy kusov a v USA by ste ich hľadali márne. Tam je čokoládové vajíčko zakázané. Môže za to zákon z roku 1938, podľa ktorého sa nesmú vkladať do cukroviniek žiadne nejedlé predmety.
Nádielka kedysi a dnes
Tradícia sviatku sv. Mikuláša sa začala šíriť zhruba v 17. storočia a mala charitatívny rozmer. „Najskôr to boli meštianske rodiny, ktoré obdarúvali deti z chudobnejších rodín. Neskôr, v 19. storočí sa rozšírila tradícia mikulášskych obchôdzok aj na vidiek, kde sa k Mikulášovi pridali aj známe postavičky čerta a anjela,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Obsah mikulášskej nádielky sa v priereze histórie menil. „Zo začiatku to neboli sladkosti, ale praktické veci, ako obuv, teplé ponožky, kabáty, šály či knižky. To sa udržalo ešte do začiatku 20. storočia. Treba pripomenúť, že v našich končinách prešiel Mikuláš premenami, pretože v druhej polovici 20. storočia ho s nástupom komunistickej totality vystriedal dedo Mráz. Aj ten nosieval darčeky, ale už sa v balíčkoch začali čoraz viac objavovať rôzne cukrovinky či ovocie.“
