Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
utorok 21. 1.
Vincent
-1°C  Jasno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip

Karin Majtánová pomáha druhým prekonávať žiaľ zo smrti blízkeho: Smútková terapia mi zmenila život

Moderátorka Karin Majtánová (45) prekvapuje! Pred časom absolvovala kurz smútkovej terapie a chce pomáhať deťom, ktoré sa ťažko vyrovnávajú so stratou svojich blízkych.

Fotogaléria
6
fotiek v galérii

Známa tvár verejnoprávnej televízie v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa objasnila, prečo sa rozhodla venovať oblasti, kde aj vyštudovaní odborníci majú často problém zvládnuť emócie pri stretnutí so smrťou.

Výraz smútková terapia nie je veľmi známy. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa ňou rozhodli zaoberať?

Ide o vzdelávanie a osobnostný rozvoj. Mám pocit, že stále sa snažíme vytesniť otázku smrti, konca života a smútku z našich uponáhľaných životov. Hoci každý z nás vie, že sa nás to skôr či neskôr bytostne dot­kne - v súvislosti s našimi blízkymi aj so samým sebou. Ľudia sa touto témou veľmi neradi zaoberajú.

Smrť je, pochopiteľne, nepríjemná téma...

Hlavne je to u nás stále tabuizovaná téma. Rovnako ako téma hospicov či paliatívnej medicíny. Ide o odbor, na ktorý sa študenti medicíny veľmi nehrnú. Úplne to chápem, pretože je to neustály dotyk s fatálnym koncom, a to je pre mnohých veľmi ťažké. Prežiť to s niekým blízkym je hrôza, ale ťažké je to aj v prípade pacientov, a odzrkadlí sa to potom na emóciách človeka. Terapeut sa po skončení kurzu smútkovej terapie môže rozhodnúť, ako chce pomáhať. Budem rada, ak sa paliatívna medicína odtabuizuje. Osobne sa budem snažiť, aby sa viac písalo a hovorilo o ľuďoch, ktorí pomáhajú iným v najsmutnejších chvíľach ich života.

Pre pacientov a ich blízkych je paliatívna liečba a hospic niečo, čo znamená, že koniec je neodvratný. A to nikto nechce počuť.

Ale paliatívna liečba aj lieči a skvalitňuje život chorým. Keď som sa zoznámila s pani doktorkou Máriou Jasenkovou, riaditeľkou detského hospicu Plamienok, veľmi sme si ľudsky sadli. Niekoľkokrát bola hosťom v našom televíznom Dámskom klube. Po vysielaní sme zvykli zájsť na kávu a rozvíjali témy o živote. Povedala mi, že mám dar, ktorý má málo ľudí – že vidím cestu pomoci. Nabádala ma, aby som to v sebe rozvíjala. Spočiatku som odmietala, lebo som mala strach. No potom som sa predsa len rozhodla absolvovať v Plamienku polročný vzdelávací kurz smútkovej terapie. Bol to úžasný zážitok, hoci z prvého sedenia som bola vystresovaná. Doma som povedala, že viac tam nepôjdem, lebo to asi nezvládnem.

Prečo ste si to mysleli? Doľahol na vás práve smútok z toho, o čom ste na kurze hovorili, čo ste videli?

Bolo to náročné, lebo kurz viedol smútkový terapeut, Španiel Iván Goméz a všetko bolo v angličtine. Mali sme napríklad urobiť krok do seba, prejaviť sa v rámci muzikoterapie či arteterapie. Všetko sú to veci, ktoré bežne človek nerobí. Po druhom, treťom raze začnete rozmýšľať, ako by ste vy prežívali smútok. Smútok je totiž vyslovene individuálna záležitosť. Sú fázy, ktoré človek zvláda sám a sú fázy, keď potrebuje pomoc klinického terapeuta alebo dobrovoľníka.

So svojou rodinou: Karin venuje všetok svoj čas deťom a priateľovi Petrovi. Otvoriť galériu

V minulosti však žiadni smútkoví terapeuti neboli a ľudia sa so smútkom vyrovnávali prirodzene, s pomocou rodiny, priateľov...

Ani dnes nevyhľadávajú smútkovú terapiu všetci. Je to dobrovoľné, pomoc sa ponúkne, len keď o ňu niekto požiada. Kedysi bolo evidentné, že človek, ktorý smútil, chodil istý čas v čiernom. Farba čierneho oblečenia bola vždy znakom smútku a okolie rešpektovalo, že toho človeka nebude pozývať na zábavy, na oslavy, lebo má smútok. Ale v dnešnej dobe nie sme takí vnímaví k okoliu. Základom kurzu, ktorý som absolvovala, bola pomoc deťom v ich smútku. Lebo dospelí sa v prípade straty partnera môžu oprieť o svoje deti, možno aj o rodičov. Ale dieťa po strate rodiča zostane akoby uväznené vo vlastnom smútku. Rodič, ktorý s ním zostane, má o to ťažšiu úlohu, že sa sám musí vysporiadať so stratou partnera, a ešte musí viesť aj dieťa, aby stratu druhého rodiča zvládlo.

Ako môže dobrovoľník po absolvovaní kurzu pomôcť?

Napríklad so psychológom môže viesť terapie, môže byť súčasťou rodinných víkendových pobytov. Detský hospic Plamienok nielenže každoročne otvára pre záujemcov nový kurz smútkovej terapie, ale pravidelne organizuje letné tábory pre deti, ktoré stratili buď svojho súrodenca, alebo rodiča, či starého rodiča. Samozrejme, nie každý je po strate blízkeho „odkázaný“ na pomoc smútkových terapeutov. Ako som už spomenula, smútok je individuálny a každý sa s ním vyrovnáva sám. Niekto to zvládne pomerne rýchlo, iný sa so smútkom pasuje roky. Smútkoví terapeuti pomáhajú deťom, ktoré majú problém. Aj keď je tridsať detí v triede, dieťa sa často cíti vo svojom smútku osamotené. Uzavrie sa do seba, môže si zhoršiť prospech v škole... Ale v komunite detí, kde sa niečo podobné stalo 20 - 30 deťom, sa dokáže otvoriť.

Aký je rozdiel v prístupe k deťom rôznej vekovej kategórie?

Deti sa všeobecne potrebujú zo svojho smútku vyrozprávať, vykresliť, vyskákať... Inak sa pracuje s trojročnými a inak s tínedžermi. Trojročné deti napríklad často ukladajú bábiku do postieľky, lebo zomrela. To sú hry, ktoré sa bežne deti nehrajú. V najkritickejšom veku sú však tínedžeri. A práve komunita rovesníkov s podobnou situáciou dokáže tínedžerovi pomôcť, lebo vidí, že vo svojom smútku nie je sám. V človeku zarezonuje, keď počuje z úst dieťaťa vetu: )„Ja si pamätám, to bolo ešte vtedy, keď maminka žila...“ No čím viackrát to dieťa vypovie, tým ľahšie sa s tým vyrovná a zmieri. Ja sa zatiaľ priamo nestretávam s deťmi, ale moderujem tlačové besedy hospicu, nahrávam s pani doktorkou a s rodičmi, ktorí prežili smrť svojho dieťaťa, podcasty. Spravila som napríklad podcast s maminou, ktorá pochovala svoje dieťa. Ak ho budete počúvať v aute, bude vám úplne jedno, že vás predbehol iný šofér, prípadne že na vás nervózne vytrubuje.

Doktorka Jasenková: V hospici Plamienok pomáhajú rodinám s nevyliečiteľne chorými deťmi. Otvoriť galériu

Čo bolo z vášho pohľadu na kurze smútkovej terapie najťažšie?

Keď sme trénovali ticho. Terapia sa volala silence. Mala som obrovský problém byť v tichu medzi ľuďmi, kde počujete sem-tam len, ako niekto dýcha. Trvalo to takmer tri hodiny v kuse. Ja som nikdy nebola tak dlho sama so sebou v tichu. Čudovali by ste sa, kam sa v myšlienkach dostanete! Spočiatku, kým sa človek zastavil, upokojil, sme mali otvorené oči. Potom sme so zavretými očami zostali už len ponorení do seba a vnímali ticho, blízkosť, a zároveň vzdialenosť ľudí okolo.

Na začiatku ste priznali, že ste sa báli, či ten kurz zvládnete. Neobávate sa, že vás smutné príbehy časom „položia“?

Myslím si, že ak to zostane na dobrovoľnej báze, tak to bude v poriadku. Vtedy si to človek dokáže časovo, osobnostne aj emočne nejako regulovať. Ľudia takéto vypätie nevydržia dlho, lebo je to psychicky neskutočne náročná práca. Hoci je zmysluplná a napĺňa ich, som presvedčená, že sa nedá robiť celý život. Našťastie, choroba nie vždy znamená len smrť. Spolupracujem aj s Kvapkou nádeje a za roky som spoznala aj prípady mnohých vyliečených detí. To sú tie optimistické príbehy.

Ako vás ovplyvnilo to, že sa pohybujete medzi chorými deťmi? Sama ste mama, nie je ľahké prizerať sa, ako si smrť nevyberá...

Svoje deti nekonečne milujem, no po minulom roku som zistila, že ich milujem miliónkrát viac. Keď mám možnosť, večer pred spaním sa s nimi porozprávam, aký mali deň, vytiahnem z nich drobné tajomstvá. Aj keď rodičia nemajú toľko času na deti, ako by chceli, lebo doba je rýchla, divoká a zlá, tak aspoň desať minút by si mali nájsť pre svoju rodinu, pre deti, pre seba. Lebo nevieme, ktorý deň je ten posledný.

Diskusia / 0
Súvisiace články:
Autor: Marika Eisler Studeničová, Nový Čas Nedeľa
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame z TIVI.sk
Odporúčame z TIVI.sk
Aktuality.sk Správy Ťažký týždeň Podcasty Voľby 2020 Prémiové čítanie Šport TV Počasie Horoskopy Obchod
Gabriela Matečná
Malí farmári sa búria proti návrhom SNS, ktoré môžu nahrávať špekulantom Aktuality.sk
Najčítanejšie
3h
24h
Ruská polícia zatkla stovky demonštrantov.
Úspešný deň pre francúzsku políciu: Zadržaných bolo 7 mužov, mali pripravovať teroristický útok
Bagdadom otriasol výbuch
V Zelenej zóne sa rozozneli sirény: Tri rakety dopadli neďaleko amerického veľvyslanectva v Bagdage
Na palube záchrannej lode Ocean Viking bolo 39 migrantov vrátane 19 neplnoletých (ilustračné foto).
Záchranná loď s 39 migrantmi môže zakotviť v Taliansku, časť z nich si rozdelia ďalšie tri krajiny
Na oslavách v meste Gondar sa zúčastnili tisícky cudzincov.
Foto
Tragický koniec osláv v Etiópii: Po páde plošiny hlásia mŕtvych a zranených
Kmotrík ml. popiera, že by Šporar mieril do Sportingu.
Portugalský portál o Šporarovi: Prestup do Lisabonu je hotová vec
recycling Plastic in junkyard
Významný krok Číny: Stopka plastovým taškám, slamkám i riadu!
Prezident Zeman je už v plnom nasadení.
Český prezident Zeman: Putin je silná politická osobnosť a iba blázon to môže popierať
Na snímke útočník Alexander Ovečkin.
Hviezdou týždňa v NHL Rus: Stúpol v historickej štatistike!
Lion Portrait Behind The Bars
Foto
Levy v zoo nechali vyhladovať na kosť a kožu: FOTKY, z ktorých krváca srdce
Predseda Smeru-SD Robert Fico
Slováci by vo voľbách nechali vyhrať Fica a spol.: O druhé miesto sa bijú 3 strany
Švédska aktivistka za ochranu klímy, tínedžerka Greta Thunbergová.
Rozruch okolo švédskej aktivistky: Greta prišla k susedom, volali na ňu políciu
Hana Ezrová-Kopáčková
Basketbalový svet trúchli: Zomrela legenda († 92)