Morales, ktorý odstúpil pred necelými dvoma týždňami po masívnych protestoch a teraz sa zdržiava v Mexiku, podľa vlády vyzýva svojich priaznivcov k nepokojom a blokádam metropoly La Paz. Úrady tvrdia, že to dokladá zvuková nahrávka. "Požadujeme maximálny možný trest za vzburu a terorizmus," povedal Murillo novinárom, keď opúšťal štátne zastupiteľstvo, kde práve podal na Moralesa trestné oznámenie.
Ministerstvo vnútra zverejnilo v stredu ráno nahrávku telefonického rozhovoru, v ktorej má Morales hovoriť s jedným z vodcov protestov proti terajšej dočasnej bolívijskej vláde. "Nepúšťajte žiadne potraviny do miest, kompletne ich zablokujeme a obkľúčime," hovorí hlas, ktorý podľa Murilla patrí bývalému prezidentovi. Tento Moralesov pokyn je podľa ministra v podstate zločinom proti ľudskosti. "V niekoľkých nasledujúcich hodinách podáme žalobu na medzinárodných súdoch," povedal Murillo.
Obchody a reštaurácie v La Paze sa podľa AFP stretávajú s nedostatkom potravín, ktorý je spôsobený blokádami na cestách, ktoré metropolu spájajú s vidieckymi poľnohospodárskymi oblasťami v centrálnej časti a na východe krajiny. Morales stál na čele Bolívie ako jej prvý indiánsky prezident takmer 14 rokov. Protesty proti jeho vláde vyvolali prezidentské voľby z 20. októbra, ktoré boli podľa opozície i medzinárodných pozorovateľov zmanipulované. Od začiatku protestov v krajine zomrelo najmenej 32 ľudí. Spoločne s Moralesom rezignoval aj viceprezident Álvaro García Liner a šéfovia oboch komôr parlamentu.
Dočasnou hlavou štátu sa preto z pozície druhej podpredsedníčky Senátu stala Jeanine Áňezová, ktorú v čele krajiny potvrdil aj ústavný súd. Proti jej vláde ale protestujú v uliciach Moralesovi priaznivci, podľa ktorých sa k moci dostala prevratom. O ňom hovorí aj Morales, ktorý podal demisiu 10. novembra po tom, čo ho k nej vyzvalo vedenie armády a polície. Dočasná vláda má za cieľ usporiadať nové voľby. Zástupcovia vládnych strán a Moralesovej strany Hnutie za socializmus (MAS) sa teraz v parlamente, v ktorom má väčšinu MAS, snažia dohodnúť na zákone o nových voľbách.
Podľa miestnej tlače by sa mohli zhodnúť už cez víkend, informovala v piatok agentúra Europa Press. Zhodli sa už na tom, že musia byť zvolení noví členovia najvyššieho volebného súdu (najvyššia volebná inštancia v krajine) a že v nových voľbách nebude kandidovať ani Morales, ani viceprezident jeho vlády Álvaro García Liner. Rozpory panujú ohľadom dĺžky mandátov členov volebného súdu aj ohľadom účasti strán v nových voľbách. MAS chce, aby sa zúčastnili len strany, ktoré išli do volieb 20. októbra, vládni poslanci chcú umožniť účasť aj novým stranám.
