O outsiderstve
V podstate som sa naučila žiť aj s nálepkou večného outsidera a do tejto roly som sa dokonale vžila. Sedí mi oveľa viac ako pozícia favoritky, ktorá sa má sebavedome postaviť na kurt, lebo je na to predurčená.
Nikto mi neveril. Odborníci, tréneri ani verejnosť mi nedávali šancu v bielom športe, ktorý je určený pre vysoké dievčatá, a ja som vždy bola len malé pivo. Ich odvrhnutie ma posúvalo dopredu.
Takmer všetky tenistky si na mňa väčšinou trúfali. Spoznala som to z ich správania, pohľadov, všetkých drobností, ktoré si my dievčatá a ženy vieme tak vychutnať aj v reálnom živote, nieto keď spolu súperíme. O to viac ma bavilo nad nimi vyhrávať.
O oslavách titulu majsterky sveta
Keď sme prišli do hotela, objednali sme si asi päť fliaš šampanského, neviem, či som sa k nejakému poháriku vôbec dostala, a potom sme išli hore do baru. Teraz som konečne svoj tím doplnila aj ja. Strašne sme kričali, všetci - a stále... Potrebovali sme dostať zo seba eufóriu. Únava a vybičované emócie ma úplne utlmili. Tešila som sa, ale iba vnútorne, nedokázala som skákať po stoloch ani nič podobné. Bola som emocionálne vybitá, fyzicky dorazená, ale neskutočne šťastná. V bare sa všetci strašne opili, to hádam ani nemusím opisovať. Oslavovali sme, púšťali si slovenské pesničky, búchali po stoloch, spievali... Keď som s Michalom išla do izby, nevedel o svete ani o sebe... Ľahol si krížom cez posteľ a ja som zaspala na gaučíku, schúlená so svojou veľkou trofejou.
