Štyri roky po voľbách, 40 slovenských zákonodarcov zmenilo politickú farbu: Toto sú prezliekači dresov

Reč nie je o španielskej futbalovej lige ale o slovenskom parlamente, kde až štyri desiatky poslancov neskončili parlamentnú sezónu - teda volebné obdobie, v rovnakom poslaneckom klube, než v ktorom po voľbách v roku 2016 začali. Niektorí politici prezliekli kabát dokonca viackrát. Aké boli najčastejšie dôvody a čo za tým vidí politológ?

Volebné obdobie sa blíži ku koncu. Na jeho začiatku mala koalícia Smer, SNS, Most, Sieť spolu pohodlnú väčšinu 85 poslancov. To už dávno neplatí, dnes je ich už len 73 a vládne strany sa musia spoliehať iba na hlasy nezávislých poslancov. Ako k tomu došlo? Rozpad koalície sa začal prakticky ihneď po voľbách. Sieť chcela pôvodne nahradiť Smer, no po voľbách Radoslav Procházka s Robertom Ficom utvorili koalíciu, čo donútilo mnoho členov k odchodu.

Časť okolo Miroslava Beblavého vytvorila vlastnú stranu Spolu, 5 z nich zase vstúpilo k bugárovcom. V poslednom roku po vražde novinára Jána Kuciaka († 27) to bola práve strana Most- -Híd, ktorá zažívala najväčšie poslanecké úniky. Na opačnom konci boli národniari, Dankova SNS za celé obdobie nestratila ani jediného poslanca. Smer prišiel iba o exministra kultúry a dlhoročného ideológa strany Mareka Maďariča. Prečo poslanci tak často menili kabáty?

 

„Preskupovnie nie je štandardné. Vstupom do strany by ste mali preukázať, že máte spoločnú identitu so stranou. Ak sa poslanci nedokážu udržať v tých stranách, tak sa to javí ako nedostatočne konsolidovaný stranícky systém,“ myslí si politologička Viera Žúborová a dodáva, že neuspokojení poslanci hľadajú stranu so silným mocenským potenciálom a preto skúšajú štastie ďalej v iných stranách. „Pre náš politický systém to však nie je dobré,“ dodala Žuborová.