Získali sme mnoho pozitívnych vecí. Udalosti 89. roku svojím spôsobom viedli k tomu, že sa o necelé 4 roky zrodila samostatná Slovenská republika. Získali sme slobodu, možnosť cestovať, študovať, voľne dýchať... Netreba však všetko hádzať do jedného vreca. Nie je všetko čierno-biele. Nie všetko vtedy bolo zlé a nie všetko dnes je dobré. Napriek tomu sme sa posunuli výrazný krok vpred.
Čo som robil 17. 11. 1989
Spolu so spolužiakmi z revúckeho gymnázia sme boli namiesto vyučovania v uliciach. Je to malé mesto, toľko podujatí ako trebárs v Bratislave sa tam nekonalo, no tú atmosféru sme predsa cítili. Cítili sme to uvoľňovanie napätia v spoločnosti a blížiacu sa zmenu.
Túžili sme po slobode, demokracii a pravde. Slobodu sme dostali, ale veľakrát si ju môže dovoliť len ten, kto na ňu má. Demokracia kríva a miesto komunistov nám vládne mafia. Ekonomicky sa žije väčšine ľudí na Slovensku lepšie. Na druhej strane egoizmus, elitárstvo a nespravodlivosť spôsobili také výrazné sociálne rozdiely, že státisíce ľudí sa dnes, bohužiaľ, majú ekonomicky horšie a žijú z ruky do úst.
Čo som robil 17. 11. 1989
Mal som 16 a zúčastňoval som sa na všetkých mítingoch v mojej Trnave. Bol to pre mňa mix radosti, zimomriavok, nádeje a strachu, ako to celé dopadne. Bol to pre mňa vlastne budíček do boja za Slovensko.
