4. Ľudia si nemohli vybrať
Najviac sa stavali dvoj- a trojizbové byty. Ľudia si veľmi vyberať nemohli, museli sa uspokojiť s tým, čo im štát pridelil.
5. Ceny reguloval štát
V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 36 dní. Všetky ceny za socializmu boli regulované štátom.
6. Rozostavané sídliská, žiadna vybavenosť
Po dostavaní panelákov bolo všade blato. Bežne sa ním brodili aj mamičky s kočíkmi. Občianska vybavenosť zaostávala. Zeleň chýbala, detské ihriská, cesty, chodníky a obchody sa dokončovali dlho po bytoch. Nákupné centrá vôbec neexistovali.
7. Všadeprítomný umakart
Pre panelákové byty boli príznačné steny polepené tapetami, umakartové jadrá v kúpeľniach a na WC. Reprezentatívna bola obývačka so sektorovým nábytkom, sedačkou, konferenčným stolíkom a s televízorom. Ľudia sa snažili zo svojho bytu vykúzliť si rozprávkový priestor, kde by sa cítili čo najpríjemnejšie. Príležitosti na kreativitu však boli obmedzené, pretože aj nábytok sa vyrábal uniformný.
8. Mladým pomáhali zvýhodnené pôžičky
Mladomanželské pôžičky, úvery pre mladomanželov do 30 rokov s výhodným úročením, mali pomôcť mladým ľuďom pri riešení bytovej otázky. Ich podmienky sa postupne menili. Napríklad od roku 1987 maximálna výška poskytnutej pôžičky bola 50-tisíc Kčs, pričom doba splatnosti sa predĺžila na 15 rokov.
9. Tehlové bytovky chradli
Časť ľudí bývala v tehlových bytových domoch, ktoré boli postavené skôr ako paneláky. Problém bol, že tieto bytovky boli zanedbané. Štát sa totiž zameriaval len na novú výstavbu, obnove existujúceho bytového fondu sa nevenoval.
10. Dedinčania stavali svojpomocne
Na dedinách sa bývalo v rodinných domoch, ktoré si ľudia často stavali svojpomocne - bez stavebnej firmy. Nemali veľmi na výber. Neexistovala ponuka stavebných firiem či developerov.
