Stalo sa tak po rezignácii prezidenta Eva Moralesa, uviedla agentúra AFP. "Spojené štáty oceňujú bolívijskú senátorku Jeanine Áňezovú za postúpenie do funkcie dočasnej prezidentky štátu, aby ho viedla touto demokratickou premenou v súlade s ústavou Bolívie," konštatoval minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo vo vyhlásení.
Päťdesiatdvaročná bývalá podpredsedníčka Senátu vymenovala v stredu 11 vládnych ministrov a nové vedenie armády. Na tlačovej konferencii v prezidentskom paláci zopakovala svoj prísľub usporiadať voľby v najkratšom možnom čase.
Odmietla Moralesovo tvrdenie, že jej prevzatie prezidentského úradu predstavuje puč. "V Bolívii nie je puč. Ide o ústavné nahradenie," uviedla a dodala, že jediný štátny prevrat v Bolívii má na konte práve Morales. Narážala na referendum z roku 2016, ktoré bránilo exprezidentovi znovu uchádzať sa o tento post, ale Morales toto rozhodnutie pomocou ústavného súdu zvrátil.
Morales, ktorý v utorok pricestoval do mexického azylu, v stredu uviedol, že je pripravený vrátiť sa čo najskôr do vlasti, ak ho o to požiada ľud. V La Paze demonštrovali jeho stúpenci, ktorí žiadali jeho opätovné zvolenie do úradu prezidenta.
Socialistický líder bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov. Násilné protesty, ktoré po voľbách nasledovali, si doteraz vyžiadali 10 mŕtvych a viac ako 400 zranených. Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil.
