Šípové žaby majú pestré sfarbenie a veľkosť od 1 až do 6 cm. „Napriek tomu, že patria v zvieracej ríši k najstarostlivejším rodičom, hrozí im vyhynutie,“ prezradil hovorca Národnej zoo v Bojniciach Jaroslav Slašťan. Jed paradoxne nepoužívajú na lov, ale obranu. „Jeden miligram jedu dokáže usmrtiť 10-tisíc myší či dokonca dva slony,“ opisuje s tým, že jed účinkuje do pár sekúnd. Žaby narodené v ľudskej opatere sú podľa jeho slov neškodné, ale pralesničky odchytené v prírode si dokážu uchovať jed celé roky.
Neznášajú teplo
Smrteľnou dávkou jedu pre človeka je už dávka s hmotnosťou dvoch zrniek soli. U obete nastane paralýza svalov a následné udusenie. „Práve vďaka vysokej toxicite nemajú pralesničky žiadnych nepriateľov okrem hada, ktorý sa nimi živí, pretože je proti ich jedu rezistentný,“ pokračuje Slašťan. Amazonskí Janomamovia a Indiáni z kmeňa Choco používajú paradoxne jed pralesničiek na otrávenie hrotov svojich šípov.
„Jed získavajú tak, že žabu napichnú na ražeň a zohrievajú ju nad ohňom. Počas tohto procesu sa z tiel žiab uvoľňujú kvapky jedu, ktoré zachytávajú do nádobiek, v ktorých si následne namáčajú hroty šípov. Korisť zasiahnutá takýmto šípom umiera do niekoľkých sekúnd,“ vysvetľuje ďalej Slašťan. V expozíciách zoo môžu návštevníci vidieť až 6 druhov. „Napriek tomu, že pochádzajú z trópov, neznášajú vysoké teploty. Teploty vyššie ako 28 stupňov sú pre väčšinu druhov smrteľné,“ uzavrel.
Žaba šípová
- Čeľaď:pralesničkovité
- Veľkosť: 1 - 6 cm
- Výskyt: tropické pralesy Strednej a Južnej Ameriky
- Využitie jedu: lovecké šípy Indiánov, prefarbenie peria papagájov
