George Bush sa po Ronaldovi Reaganovi stal 41. prezidentom USA.
2. mája
Maďarská ľudová republika otvorila hranice do Rakúska.
8. júna
V Bratislave bol popravený posledný odsúdený v ČSSR - Štefan Svitek.
Jún
V poloslobodných voľbách v Poľsku zvíťazilo protikomunistické hnutie Solidarita, vznikla široká vláda s prvým nekomunistickým premiérom.
Leto
Tisícky obyvateľov Nemeckej demokratickej republiky utekali do západného Nemecka cez ambasádu v Prahe.
28. októbra
Niekoľko tisíc ľudí prišlo do Prahy na demonštráciu, ktoré pri výročí vzniku Československa zvolali nezávislé iniciatívy Charta 77, Hnutie za občiansku slobodu a ďalšie. Poriadkové sily proti demonštrantom zakročili a vyše 300 ľudí zatkli.
9. novembra
Hranice medzi východným a západným Nemeckom boli otvorené, padol Berlínsky múr!
Pápež Ján Pavol II. blahorečil Anežku Českú Přemyslovnu za svätú, tento akt prenášala aj štátna televízia v Československu, kde boli ľudia ešte stále prenasledovaní pre svoju vieru.
16. novembra
Nepovolená študentská demonštrácia v Bratislave, na ktorú prišlo asi 300 ľudí.
17. novembra (piatok)
Mnohotisícová demonštrácia študentov v Prahe pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom.
Asi 10 000 demonštrantov neodišlo ani po oficiálnom skončení povolenej akcie a tvrdo proti nim zasiahli stovky ťažkoodencov Verejnej bezpečnosti, zranených bolo vyše 500 ľudí, stovky zatkli.
18. novembra (sobota)
Západné rozhlasové stanice Slobodná Európa a Hlas Ameriky informovali, že pri zásahu na Národní třídě bol zabitý jeden študent – Martin Šmíd. Až neskôr sa ukázala informácia ako nepravdivá a domnelý Šmíd bol agentom ŠtB. V divadlách a na vysokých školách sa začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah.
19. novembra (nedeľa)
V Prahe aj v Bratislave to začalo v umeleckých, ochranárskych aj v disidentských kruhoch vrieť. V pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum, významný vplyv v ňom mali predstavitelia Charty 77 na čele s Václavom Havlom.
20. novembraV Bratislave vzniká Verejnosť proti násiliu. Začiatok každodenných demonštrácií v Prahe, Bratislave a postupne v ďalších mestách, ktoré prerástli do masových protestov proti komunistickej totalite.
24. novembra
Na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ bol odvolaný generálny tajomník Miloš Jakeš a ďalší pohlavári.
25. novembra
Komunistický prezident Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom.
27. novembra
Dvojhodinový generálny štrajk.
29. novembra
Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v Ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany.
10. decembra
V Prahe sa utvorila nová československá vláda na čele s komunistom Mariánom Čalfom. Vo vláde bolo 11 nekomunistov a 10 komunistov. Odstúpil prezident Husák.
15. decembra
Vypuklo povstanie v Rumunsku, diktátor Nicolae Ceausescu povolal proti demonštrantom v meste Temešvár armádu a brutálne jednotky Securitate. Výsledkom boli desiatky mŕtvych.
25. december
Nicolaea Ceausesca a jeho ženu Elenu ľudový tribunál odsúdil na smrť. Potom ich zastrelili. Z popravy bol zverejnený videozáznam, ktorý šokoval celý svet.
28. december
Za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR bol zvolený Alexander Dubček.
29. december
Václav Havel sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom po vyše 40 rokoch. Československo vykročilo do nového roka plného zmien.
Revolučná móda
Čo patrilo k "povinnej" výbave novembrového demonštranta?
Odznaky
Neskôr pribudli do módnej výbavy aj plastové spony, či už s logom Verejnosti proti násiliu, alebo s portrétom dovtedy zakázaných velikánov Štefánika a Masaryka.
