Zo 79 ľudí na palube prežili iba traja. Jeden medzičasom zomrel na starobu, druhý poskytuje pravidelne vyjadrenia pre médiá, o osude tretieho z nich neexistovali žiadne informácie. Šírili sa správy o jeho smrti, či dokonca autohavárii pri návrate z Bratislavy do Francúzska. Bývalý redaktor Nového Času vypátral muža, o ktorého prežití dodnes nevedia ani jeho bývalí susedia.
Jedna stará adresa v romantickej usadlosti neďaleko francúzskeho mestečka Rennes. To bola jediná informácia, akú bývalý redaktor Nového Času a autor práve vydanej knihy Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch David Púchovský mal o pasažierovi Gérardovi Ménardovi. Ten údajne zahynul pri nehode lietadla v Bratislave. Nemá však hrob.
„Buď jeho telo darovali na vedecké účely, alebo má jeho rodina urnu s popolom doma,“ tvrdili novinárovi susedia, ktorí o Ménardovi nepočuli od roku 1976. Rodičovský dom mal už iných majiteľov, no tip na jeho rodinného príslušníka v neďalekej obci priniesol reťazec ďalších kontaktov, na konci ktorých bolo vypátranie živého a relatívne zdravého Gérarda Ménarda (72).
Osudný let
V tom čase 29-ročný Ménard sa pripravoval na dovolenku do Maďarska. Do itinerára zaradil aj zastávku v Bratislave, kde chcel pozdraviť svoju slovenskú bývalú spolužiačku z čias štúdia v Nemecku. Do Bratislavy mal letieť o deň skôr, no osud to zariadil inak. „Letel som z Paríža do Prahy. Lietadlo malo pri odlete meškanie, tak som zmeškal prípoj do Bratislavy. Preto som v Prahe zostal neplánovane jednu noc a letel do Bratislavy až na druhý deň ráno,“ prezradil Ménard.
Celý let podľa neho prebiehal normálne. Nespozoroval nič neobvyklé. Prvé viditeľné problémy nastali nad Bratislavou. Ménard, ktorý lietal často, si ich všimol až pár sekúnd pred pádom na hladinu jazera. „Prebral som sa otrasený vo vode vnútri lietadla. Jeden z cestujúcich sa opieral o moje rameno. Bál som sa, že sa utopím. Bol tam hluk, krik, ale nič som nerozumel. Zatvoril som oči a čakal som. Nič som nemohol robiť. Niekto ma potom vytiahol do člna. Trochu som hovoril po nemecky. Zobrali ma do nemocnice,“ opísal bezprostredné momenty po páde.
Doživotné následky
Ménard bol hospitalizovaný v nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave do 7. septembra. Neďaleko od neho mal izbu najznámejší preživší Jaromír Kratochvíl (74), s ktorým si neskôr vymenil zopár pohľadníc. Keď sa Francúz odmlčal, aj Kratochvíl si myslel, že zomrel.
„Niekoľko dní som mal nočné mory. Myslel som si, že zomriem od strachu. Bol som paralyzovaný. Moje končatiny boli tvrdé ako drevo. Dva mesiace som musel ležať na chrbte. Utrpel som otras mozgu, traumatický šok, dvojitú zlomeninu ramena, intoxikáciu a viacnásobné podliatiny,“ povedal s tým, že jeho rodina bola o nehode informovaná telegramom o dva dni. Ménard odmietol ponuku ČSA na odlet ich lietadlom do Paríža a nechcel ísť ani vlakom.
Napokon ho domov dopravila spoločnosť Air France. Na príbehu, ktorý sa dodnes šíri medzi Bratislavčanmi, že Francúz mal zomrieť pri autonehode po prepustení z nemocnice, nie je ani zrnko pravdy. Od ČSA a Československa nedostal Ménard za nehodu žiadnu finančnú kompenzáciu. Ušlú mzdu za polrok bez práce mu tiež nikto neuhradil.
„Dodnes mám bolesti pravého ramena a pravej kľúčnej kosti. Mám steatózu pečene (prítomnosť nadmerného množstva tuku v pečeni), lebo som sa napil kerozínu,“ uzavrel muž, ktorý po návrate domov prvýkrát letel až v roku 2008 a o tri roky nato dokonca zavítal do Bratislavy na Zlaté piesky.
Gérard Ménard (72)
- v čase nehody lietadla mal 29 rokov
- cestoval na dovolenku do Maďarska
- po havárii lietadla bol hospitalizovaný v nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave
- dodnes sa šíri fáma, že zahynul pri autonehode cestou zo Slovenska do Francúzska
- za prežité utrpenie a doživotné následky nedostal žiadnu finančnú kompenzáciu od ČSA (Československé aerolínie) ani od vtedajšieho Československa
- dodnes trpí bolesťami pravého ramena a pravej kľúčnej kosti. Má tiež steatózu pečene, pretože sa napil kerozínu
Kniha odhaľuje skutočnú príčinu pádu
O páde lietadla napísal David Púchovský knihu Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch. Po ročnom pátraní v archívoch dospel k jednoznačnému záveru skutočnej príčiny tragédie. Napriek časovému odstupu sa dodnes šíria konšpiračné a neoverené informácie, čo sa v skutočnosti nad Bratislavou odohralo.
Kto ešte prežil pád lietadla
Dodnes žije v Prahe a médiám poskytol niekoľko rozhovorov. Ako hemofi lik mal obrovské šťastie, že pád lietadla na Zlatých pieskoch prežil. Od nehody už nikdy v živote neletel. Haváriu IL-18 síce prežil, no dodnes má z nej trvalé zdravotné následky. Na nešťastný let nahovoril kamaráta, ktorý také šťastie ako on nemal.
Pôvodne mal letieť s malou vnučkou, no keďže bol chorý, jeho dcéra mu ju zakázala zobrať. Po páde bol v takej panike, že vykrikoval meno vnučky, lebo si myslel, že spolu s ním letela v lietadle. Mal trvalé zdravotné následky, nikdy už neletel a zomrel v spánku v roku 1996.
Zahynulo 76 osôb
Let ČSA č. 001 na trase Praha – Bratislava so strojom IL-18 imatrikulačnej značky OK-NAB skončil dňa 28. júla 1976 pádom lietadla do vody v rekreačnom areáli Zlaté piesky v Bratislave. Ofi ciálnou príčinou nehody bola podľa vtedajšieho vyšetrovania chyba posádky. Ide o najtragickejšiu leteckú nehodu ČSA na území Československa, pri ktorej zahynulo 76 osôb.
