Cilka zažila v Osvienčime sexuálne peklo, to však nebolo všetko: Kontroverzný príbeh zaujal aj v Austrálii

Rozruch však spôsobuje najmä kritika, ktorú dielo vyvolalo pre nepresnosti, ba až výmysly. Kniha pobúrila nielen Cilkinho syna, žijúceho v Austrálii ale aj slovenského spisovateľa , ktorý Slovenku osobne poznal.

Východniarka Cilka Kleinová-Kováčová je spomínaná už v predchádzajúcom románe autorky – Tetovač z Auschwitzu. Židovku Cilku ako 16-ročnú odvliekli z Bardejova do koncentráka Auschwitz-Birkenau, kde jej zjav zaujal veliteľa tábora. Zapáčila sa mu natoľko, že si z nej urobil sexuálnu otrokyňu.

Držal ju samostatne od ostatných väzňov a opakovane ju znásilňoval. Takýto pobyt v tábore však pre ňu na druhej strane znamenal aj väčšie prídely jedla či teplejšie oblečenie. Keď tábor v januári 1945 oslobodili, Cilku Rusi obvinili z kolaborácie a následne ju poslali do brutálneho väzenského tábora na Sibíri, do Vorkuty.

 

Desať rokov znášala otrasné podmienky a opakované sexuálne útoky. Po prepustení v roku 1958 sa Cilka, ktorá sa stala známou ako Cecília, vrátila do Československa, kde našla lásku k Ivanovi Kováčovi, ktorý tiež strávil čas v ruskom gulagu. Zvyšok svojho života až do svojej smrti v roku 2004 prežila v Košiciach.

Výmysel či pravda

Zdá sa, že Cilkin neuveriteľný život spisovateľku Heather Morris nenechal pokojne spávať a rozhodla sa jej príbeh použiť ako námet na svoje ďalšie dielo s názvom Cilkina cesta, ktoré v zahraničí práve vyšlo. Toto dielo však vyvolalo veľkú polemiku medzi spisovateľmi, historikmi a zasiahlo aj Cilkinho syna Georga žijúceho v Austrálii.

Autorke vyčíta, že to, čo o jeho matke v diele píše, sa nezhoduje so skutočnosťou. Rovnaký názor má aj slovenský autor Peter Juščák. Ten príbeh slovenskej židovky spomína v diele „... a nezabudni na labute!“ na ktorého tvorbe sa Cilka svojím rozprávaním osobne podieľala.

Autor Cilku a jej rodinu poznal viac ako desať rokov, keď chodieval navštevovať jej manžela. Juščák uvádza, že jej príbeh objavil vlastne náhodou. „S manželom sme sa zoznámili vo vlaku na ceste z Moskvy. Ja som mala za sebou štvorročný koncentrák v Osvienčime a desať rokov tábora vo Vorkute. Manžela uniesli z Čiech, jeho rodinu rozprášili, on sám trpel osem rokov na Sibíri. Spojil nás spoločný osud a bezpríkladné utrpenie,“ povedala Cecília a pokračovala: „Keď sme sa po návrate do Československa vzali, povedali sme si, že nikdy nebudeme rozprávať o svojich gulagovských zážitkoch. Manžel tento sľub porušil v šesťdesiatom ôsmom, keď za ním chodili zahraniční aj naši novinári. Povedali sme si, dobre teda, jeho skúsenosť vyšla najavo, ale tú moju necháme navždy v tajnosti. Ako by som sa ukázala kamarátkam na oči, keby sa dozvedeli, že som sedela desať rokov v sovietskej base?“ A do konca života trvala na zatajení svojej osvienčimsko-vorkutskej drámy.

Hrozí žaloba?

Je teda jasné, čo Heather Morris ani nepopiera, že kniha je fikciou. V podstate si vzala meno a „dovymýšľala“ si, ako prebiehal Cilkin život na Sibíri. Už počas písania Peter Juščák autorke vyčítal, že nepozná príbeh Cilky a jeho vydanie v takejto podobe by bolo problematické. Autorka nepochodila ani u Georga, Cilkinho syna, ktorý nesúhlasil s vydaním a nesúhlasil, aby bolo meno jeho matky použité vo vlastne vymyslenom príbehu. Dielo napriek tomu vyšlo a jeho ďalší osud závisí od nasledujúcich krokov žijúceho potomka.