Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
streda 11. 12.
Hilda
0°C  Jasno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
10.11.2019, 07:00 | Správy | Domáce správy

Pravda o amnestii z roku 1990: Keď Havel prepustil na slobodu 21 000 väzňov

O pár dní si pripomenieme 30. výročie od Nežnej revolúcie, ktorá pochovala štyridsaťročnú komunistickú totalitu. Keď v novembri 1989 vtedajšie Československo vykročilo na cestu slobody a demokracie, ľudia, ale i štátne orgány sa museli popasovať s novými nečakanými výzvami.

Fotogaléria
13
fotiek v galérii
Medzi prvoradými bolo, ako nastoliť spravodlivosť. Jedným zo spôsobov bola amnestia. Tá prvá z decembra 1989 oslobodila politických väzňov, tá druhá z januára 1990 aj tisícky zločincov. Ako to poznamenalo Slovensko?

Do kín práve prišiel film Amnestia, ktorý rozoberá udalosti z januára 1990, keď sa v Československu dostali na slobodu tisícky odsúdených zločincov. Tomu predchádzala napätá situácia vo väzniciach, ktorá hrozila prerásť v masaker. O tejto téme vyšla vo vydavateľstve Slovart aj výpravná kniha: Amnestie - sloboda a hrubá čiara za minulosťou. Práve z nej vám prinášame úryvky, ktoré sú svedectvom tých pohnutých čias nielen v našich väzniciach, ale v celej spoločnosti.

Husákova milosť

V piatok 8. decembra 1989 – dva dni pred abdikáciou z najvyššej funkcie, prezident Gustáv Husák vydal rozhodnutie o amnestii, ktorou oslobodil desiatky, možno stovky väzňov odsúdených alebo stíhaných za tzv. politické trestné činy, napríklad za rozvracanie republiky, poburovanie, hanobenie republiky, zneužívanie náboženskej funkcie, opustenie republiky či nedovolené podnikanie – keďže, ako sa lakonicky píše v zdôvodnení rozhodnutia, v dôsledku politických zmien „došlo k zníženiu ich spoločenskej nebezpečnosti.“

Amnestia pre politických väzňov, vymenovanie novej vlády „národného porozumenia“ na čele s Mariánom Čalfom a následná abdikácia z postu prezidenta v nedeľu 10. decembra 1989, symbolicky na Medzinárodný deň ľudských práv, sa tak stávajú poslednými politickými činmi Gustáva Husáka v jeho viac než 60-ročnej politickej kariére.

Prezident Gustáv Husák Otvoriť galériu
Dnes si na Husákovu amnestiu už iba málokto spomenie, čo však nemožno vnímať ako výraz akejsi historickej nespravodlivosti. Veľmi pravdepodobne mal na to vplyv aj fakt, že prezident Husák nemal amnestiu z vlastnej hlavy a k jej vyhláseniu bol dotlačený revolucionármi, ako i to, že sa s jej podstatou a rozsahom nespájali žiadne kontroverzie, v čom sa nemohla porovnávať s neskoršou amnestiou Václava Havla.

Havel chcel viac

Veľkorysosť je cnosť víťazov a Václav Havel to počas revolúcie dokazoval celým svojím počínaním. Nakoniec, potrebou veľkorysosti vysvetľoval neskôr aj dôvody svojej amnestie: „Áno, bola naozaj veľkorysá. Bolo však potrebné dať jasne najavo, že sa zásadným spôsobom menia pomery a že sa chceme rozísť aj so všetkým poklesnutým, čím sa vyznačovalo komunistické súdnictvo.“ Dôraz na dôležitosť veľkorysosti v kombinácii s apelom na „rozchod s minulosťou“ možno pozorovať aj pri návrhu vysporiadať sa s minulosťou na spôsob „hrubej čiary“, ktorý Havel viackrát presadzoval.

Odpor k revanšizmu a príklon k veľkorysosti je historicky preverenou metódou prechodu od diktatúry k demokracii. Aj na príklade Československa v roku 1989 a osobitne Václava Havla – s jeho slávnym heslom: „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“, získava toto morálne presvedčenie svoj konkrétny historický tvar a stáva sa jedným z hlavných politických odkazov „nežnej revolúcie“, ktorý je v kolektívnej rovine prežívania na námestiach možné vypozorovať napríklad v popularite hesla: „Nie sme ako oni.“

Veď nakoniec aj Gustáv Husák – strojca normalizačného režimu, ktorý prenasledoval vlastných občanov a politických oponentov zatváral do väzenia – dostal prostredníctvom svojej amnestie na sklonku kariéry príležitosť tak trochu „nebyť sám sebou“.Amnestie sa nám tu naozaj môžu javiť ako akási „červená niť“ medzi dvoma politickými protivníkmi a sprostredkovane medzi dvoma režimami. Amnestia Gustáva Husáka z 8. decembra 1989 je pritom jedným z posledných rozhodnutí v jeho dlhej politickej kariére a amnestia z 1. januára 1990 zase prvým veľkým politickým gestom Václava Havla vo funkcii prezidenta.

VÁCLAV HAVEL: Prezidentom sa stal 29. decembra 1989, o dva dni vyhlásil amnestiu. Otvoriť galériu

Kritické Vianoce

V čase novembrových udalostí sa veci menili rýchlo, z hodiny na hodinu, všade panoval chaos. Množili sa prejavy destabilizácie štátneho aparátu na všetkých úrovniach, v štátnej správe, vo fabrikách a aj vo väzenskom zbore. Vo väzniciach sa začínali objavovať prvé letáky a heslá. Napätie sa stupňovalo všade, no hlavne v prostredí najťažších nápravnovýchovných skupín. Kritická situácia nastala v čase Vianoc.

Dňa 19. decembra odsúdení vo väznici v Želiezovciach na Slovensku vyhlásili štrajk a hromadne odmietli nastúpiť do práce. Vytvoril sa štrajkový výbor, väzni vyhlásili na Vianoce hladovku a požadovali dialóg. V ten istý deň ráno prišli na sekretariát Verejnosti proti násiliu generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky JUDr. Fábry a zástupca náčelníka Správy Zboru nápravnej výchovy JUDr. Antalík a žiadali o pomoc pri riešení napätej situácie v Želiezovciach. Za VPN sa situáciu podujal politicky riešiť Fedor Gál. Sadol do auta, na miesto prišiel pred obedom a ako jeden z prvých politických predstaviteľov sa ocitol zoči-voči väzňom.

„Žiadajú prerokovanie svojich požiadaviek so zástupcami ministerstva spravodlivosti, vnútra, s predstaviteľmi VPN, so zástupcami tlače, rozhlasu a televízie,“ uvádza Gál v knihe Z prvej ruky. Rokovania trvali do neskorých večerných hodín, na miesto sa dostavil televízny štáb a odsúdení dosiahli, že si novinári smeli nasnímať aj vnútorné priestory väznice, špeciálne tie na výkon disciplinárnych trestov. Večer sa reportáž zo Želiezoviec odvysielala v televízii a na druhý deň prepukli nepokoje prakticky vo všetkých väzniciach v Československu. Odsúdení chceli „ísť von“ a vynucovali si amnestiu.

Vzbury

Kým poslanci Federálneho zhromaždenia 29. decembra volili Václava Havla za prezidenta republiky a symbolicky tým završovali prvú etapu revolúcie, odsúdení v najťažšej väznici v Leopoldove nad ňou prebrali kontrolu. Havel v kruhu najbližších spolupracovníkov pripravil znenie prelomovej amnestie. Jej vyhlásenie oznámil prezident vo svojom novoročnom prejave:

„V našej krajine je veľa väzňov, ktorí sa síce vážne previnili a sú za to potrestaní, no museli prejsť – napriek dobrej vôli niektorých vyšetrovateľov, sudcov a predovšetkým advokátov – poklesnutou justíciou, čo obmedzovala ich práva, a musia žiť vo väzniciach, ktoré sa nesnažia prebúdzať to lepšie, čo je v každom človeku, ale, naopak, ľudí ponižujú a fyzicky, duševne ničia. S ohľadom na túto skutočnosť som sa rozhodol vyhlásiť pomerne širokú amnestiu.

Väzňov zároveň vyzývam, aby pochopili, že štyridsať rokov zlého vyšetrovania, súdenia a väznenia nemožno odstrániť zo dňa na deň a aby chápali, že všetky urýchlene chystané zmeny si predsa len vyžadujú istý čas. Vzburami nepomôžu tejto spoločnosti, ani sebe. Verejnosť zároveň žiadam, aby sa prepustených väzňov nebála, nestrpčovala im život a pomáhala im v kresťanskom duchu po návrate medzi nás nachádzať v sebe to, čo v nich nedokázali nájsť väznice: schopnosť pokánia a túžbu slušne žiť.“

V utorok 2. januára 1990 začali väznice v Československu opúšťať tisíce amnestovaných, spolu viac než 21-tisíc z celkového počtu vyše 31-tisíc väzňov. Prepustení na slobodu boli väzni, ktorým bol uložený trest maximálne do 3 rokov (resp. maximálne 5 rokov za trestné činy z nedbanlivosti). Ostatným odsúdeným boli odpustené tretiny resp. polovice zvyšku trestov, v závislosti od kategórie trestného činu a výšky trestu. Odsúdeným za obzvlášť závažné trestné činy – ako napríklad vraždy, lúpeže, znásilnenia, teror či zneužitie právomoci verejného činiteľa – bol odpustený len jeden rok.

Dôsledky

Odpoveď na otázku, do akej miery amnestovaní využili šancu a naplnili „túžbu slušne žiť“, ktorú prezident Havel spomínal v novoročnom prejave, bola v čase doznievajúcej amnestie podľa expertky na túto problematiku Aleny Marešovej z pražského Inštitútu kriminológie a sociálnej prevencie „predmetom najproblematickejších špekulácií, pretože ju nebolo možné presne určiť.“ Avšak podľa jej neskoršieho vyjadrenia „takmer polovica z amnestovaných do dvoch rokov zrecidivovala.“

NOVEMBER 1989: Aj do košických ulíc vyšli tisícky ľudí. Otvoriť galériu

Celkom inou otázkou však je, do akej miery mala amnestia podiel na dramatickom zvýšení kriminality, ku ktorému v roku 1990 naozaj došlo. Odpoveď je stručná a jasná: V ČR bol podiel amnestovaných na celkovej trestnej činnosti za rok 1990 na úrovni 9 %, na Slovensku 8 %. V prvom týždni po amnestii ľudí pobúril najmä prípad kolektívnej vraždy, ktorú spáchali siedmi prepustení v Leviciach. Ďalší 27 sa dopustili iných závažných trestných činov.

Diskusia / 247
Súvisiace články:
Autor: red, Nový Čas
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame z TIVI.sk
Odporúčame z TIVI.sk
Aktuality.sk Správy Ťažký týždeň Podcasty Voľby 2020 Prémiové čítanie Šport TV Počasie Horoskopy Obchod
Byty za socializmu
Za socializmu sa stavalo viac bytov. Bol v tom však zamlčiavaný háčik Aktuality.sk
Vďaka rýchlemu zásahu hasičov neboli zasiahnuté okolité byty.
Vo Vrakuni horel byt staršej pani, ktorá zaspala: Požiar pre adventný veniec
american flag on an american embassy
Iráncom hrozí svojvoľné a zdĺhavé zadržiavanie v Spojených štátoch: Vycestovaniu do krajiny by sa mali vyhnúť
Desaťtisíce ľudí v Prahe požadovali Babišovu rezignáciu.
Babišovu rezignáciu požadovali v Prahe desaťtisíce ľudí: Vodí ľudí za nos a klame
Ferrari 250 GTO
Bizarný súdny spor o najdrahšie auto: Za Ferrari vysolil 44 miliónov eur, s týmto však nerátal
Donald Trump v septembri označil rozhovory s Talibanom za mŕtve.
Trump varoval Rusko pred zasahovaním do volieb v roku 2020: Vyzýva ho na vyriešenie konfliktu s Ukrajinou
Ľudia si uctili obete streľby zapálením sviečky.
Masaker v Ostrave: Podľa českého ministra sú prehliadky pri vstupe do nemocníc nereálne
Milan Škriniar padá na zem v súboji o loptu.
Inter nezvládol zápas proti Barcelone, Škriniar skončil v Lige majstrov
the cross necklace on hand
Mráz si vybral svoju daň: Šesť migrantov na severe Grécka zomrelo na podchladenie
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov s americkým náprotivkom Mikeom Pompeom
Úsmevy vystriedali drsné slová: Pompeo varoval Lavrova pred zasahovaním do volieb v roku 2020
Slovenský premiér Peter Pellegrini a generálny tajomník OSN António Guterres počas stretnutia v New Yorku
Pellegriniho prijal generálny tajomník OSN: Čas sa kráti, vyhlásil premiér po stretnutí
Švédska aktivistka Greta Thunbergová
Brazílsky prezident má aktivistku Gretu v zuboch: Kvôli tomu, čo vyriekla, ju nazval faganom
Shadow and gun
Muž zavraždil deti († 15, † 16) svojej partnerky: Ďalším výstrelom rozhodol o svojom osude