Cieľom konzervatívnej vlády Kyriakosa Mitsotakisa, ktorá návrh zmien predložila, je urýchliť azylové konanie a žiadateľov o azyl rýchlejšie vracať do Turecka na základe paktu o utečencoch. Grécko tiež plánuje presunúť do konca roka z preplnených záchytných táborov na ostrovoch v Egejskom mori na pevninu približne 20 000 žiadateľov o azyl.
Premiér Mitsotakis v rozprave v parlamente uviedol, že grécky azylový systém je už dlho paralyzovaný. Zároveň vysiela posolstvo, že v Grécku môže zostať každý. Mitsotakis zdôraznil, že na základe sprísneného zákona by sa okrem iného mala každá žiadosť o azyl posúdiť už po šiestich, namiesto doterajších deviatich mesiacov. Ak žiadateľ nespolupracuje s úradmi, žiadosť sa automaticky vyhodnotí ako neopodstatnená.
Mitsotakis opäť kritizoval členské štáty EÚ, ktoré odmietajú prijať migrantov: "Je neprijateľné, že niekto využíva voľný pohyb v EÚ a zároveň odmieta zdieľať aj najmenšiu migračnú záťaž". Európska solidarita podľa neho nie je menu, z ktorého si niekto vyberie, čo sa mu hodí.
Opozícia, ale aj humanitárne a mimovládne organizácie sprísnenie zákona kritizovali, pretože podľa nich oslabuje právo žiadateľov o azyl na komplexné preskúmanie ich žiadostí.
Na základe dohody medzi EÚ a Tureckom z marca 2016 sú migranti plaviaci sa z tureckého pobrežia umiestňovaní v táboroch na gréckych ostrovoch v Egejskom mori; ak nepodali žiadosť o azyl, čakajú tam na vrátenie do Turecka. Proces deportácií je však zdĺhavý, zatiaľ čo počet nových migrantov v Grécku je najvyšší od dosiahnutia zmienenej dohody.
Na gréckych ostrovoch na východe Egejského mora sa v súčasnosti tiesni takmer 35.000 migrantov. Tamojšie záchytné tábory majú pritom miesto iba pre približne 7000 ľudí.
