O tom, že by sa malo moratórium predĺžiť, hovoril ako prvý predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Zdôvodnil to tým, že prieskumy sa na Slovensku kupujú. Proti predĺženiu moratória je Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied či Inštitút verejných otázok.
Sociologický ústav tvrdí, že návrhy na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácií. Zmeny sa budú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Strana exprezidenta Andreja Kisku plánuje požiadať prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby novelu nepodpísala. „Je to v priebehu pol roka už druhá zmena pravidiel a okolností, za ktorých sa majú uskutočniť voľby do národnej rady; táto zmena prichádza ani nie päť mesiacov pred ich predpokladaným termínom. A netýka sa politických strán, ale ľudí – voličov, ktorí budú rozhodovať o zložení slovenského parlamentu. Bez toho, aby mali možnosť sa dlhý čas dozvedieť, aké sú trendy v podpore jednotlivých strán a hnutí,“ povedal podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak.
Kriticky novelu vníma aj nezaradená poslankyňa Katarína Cséfalvayová. „Štyri mesiace pred dátumom volieb sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou. Predkladatelia na základe zadania Andreja Danka nás chcú zjavne zaradiť do skupiny krajín ako Bolívia, Kamerun, Honduras alebo Tunisko, ktoré tiež majú nezmyselne dlhé moratóriá na zverejňovanie predvolebných prieskumov. Obávam sa, že takýto neprimerane dlhý čas je zároveň v rozpore s Ústavou SR,“ uviedla Cséfalvayová.
"Koalícia detinsky zakázala zverejňovať prieskumy 50 dní pred voľbami. Keď im totiž prieskumy neprajú, tak ich jednoducho zakážu. Je zbytočné im hovoriť, že je to hlúposť - v ich svete je totiž normálne zakázať niečo, čo nevyhovuje," vyhlásila mimoparlamentná koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pripomína, že to bola práve vládna strana Smer-SD, ktorá v minulosti skrátila moratórium. „Nová doba rovná sa nová vládna koalícia: Smer, SNS a kotlebovci ukázali, že ich nezaujíma ústava, občania, ani zdravý rozum. V roku 2013, keď mal Smer-SD 83 poslancov, po pripomienkach opozície skrátil moratórium na zverejňovanie prieskumov z navrhovaných troch na dva týždne. Dnešný pôvodný smerácky návrh, ktorý hovoril o 30 dňoch, zmenili na 50 dní a to za pomoci budúcich koaličných partnerov SNS a ĽSNS,“ uviedlo hnutie v stanovisku.
Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva taktiež zavádza, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine sa nebudú zneužívať na propagáciu. Predkladatelia za Smer-SD Marián Kéry a Martin Nemky presadili, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine, ako aj na hlasovacom lístku, budú skutočne údajmi o ich zamestnaní a tento priestor sa nebude zneužívať na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb. Po novom nebude tento údaj používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve či združeniu.
Novela zákona má podľa predkladateľov pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidačnej listine politickej strany. „Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať,“ píšu predkladatelia. Samotný návrh upravujúci uvádzanie zamestnanca kandidátov na listine podľa politologičky z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Dulinovej Bzdilovej v zákone o voľbách znamená len kozmetické úpravy bez väčšieho celospoločenského prínosu.
„Za úvahu by naopak stáli návrhy zmien súčasného pomerného systému vo voľbách do Národnej rady SR na väčšinový či zmiešaný, aby sme znížili regionálne rozdiely, čo je podstatne väčší problém ako propagácia vlastnej neziskovky či firmy počas volieb,“ uviedla pre agentúru SITA Dulinová Bzdilová. Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov naopak čelilo ostrej kritike viacerých sociológov, ale aj opozičných politikov. Za pozmeňovací návrh i za celú novelu hlasovali najmä poslanci vládnych strán Smeru-SD a SNS, ako aj ĽSNS Mariana Kotlebu.
