V utorok 22. októbra 2019 splnila, čo avizovala. Viacnásobná paralympijská medailistka Marieke Vervoortová v 40 rokoch dobrovoľne ukončila svoj život.
Tento krok mohla urobiť preto, lebo v Belgicku je od roku 2008 eutanázia legálna. „Všetci ma vidia usmiatu a s medailou v ruke. Nikto ale nepozná temnú stranu môjho života,“ prezradila vtedy v Riu a dodala: „Po Riu ukončím športovú kariéru a užijem si posledné chvíle života, ako sa len bude dať. Každý deň však trpím neskutočnými bolesťami. Nemôžem ani len spať. Niekedy sa mi podarí na desať minút zaspať od vyčerpania. Hneď potom idem trénovať. To je môj život,“ povedala pred tromi rokmi hendikepovaná športovkyňa, ktorá trpela nevyliečiteľným svalovým ochorením chrbtice.
Progresívna degeneratívna tetraplegia ju pripútala na invalidný vozík v roku 2000, keď patrila medzi najlepšie triatlonistky. Športu sa nevzdala, hoci jej choroba spôsobovala nepredstaviteľné bolesti, paralyzovala jej nohy a znemožnila jej chodiť. Na paralympiáde v Londýne 2012 vyhrala atletický šprint vozičkárov na 100 m a získala striebro na dvojstovke. Ďalšie striebro pridala na paralympiáde v Riu de Janeiro, kde vyslovila tú hroznú vetu o myšlienkach na samovraždu. „Občas sa cítim veľmi, veľmi zle. Dostávam epileptické záchvaty, plačem a kričím od bolesti, na ktorú potrebujem veľa liekov - válium, ale aj morfium,“ vyznala sa Marieke, ktorá na povolenie eutanázie potrebovala vyjadrenie troch nezávislých lekárov, že jej choroba je neliečiteľná. Potom mohla dostať smrtiacu injekciu.
Splnený posledný sen
Krátko pred smrťou mala rodáčka z Diestu ešte jeden sen a ten si aj splnila. Pred pár týždňami si spolu s pilotom sadla do automobilu Lamborghini a nechala sa previezť po dráhe na známom belgickom okruhu v Zolderi. „Veľa svojich snov som bola schopná uskutočniť. Toto bol môj posledný,“ povedala vtedy.
