Strana libanonských kresťanov kvôli niekoľkodňovým protivládnym protestom odvolala svojich štyoch ministrov vlády premiéra Saada Harírího. Ten dal v piatok vláde čas do pondelka urýchlene sa dohodnúť na reformách, ktoré majú situáciu upokojiť.
Informujú o tom tlačové agentúry. Podľa zdrojov sa ale už podarilo Harírímu dohodnúť s vládnymi partnermi na balíku reforiem, ktoré zmierňujú ekonomickú krízu. Vláda by ho mala schváliť v pondelok. Protesty v krajine začali vo štvrtok kvôli ohláseným úsporným opatreniam. Tie sú podľa Libanončanov neprijateľným zaťažovaním občanov zo strany skorumpovaných politikov.
Súčasťou balíčka reforiem je zníženie platov súčasných a bývalých štátnych úradníkov, ako prezidenta, ministrov a poslancov o 50 percent a príspevok 3,3 miliardy USD od bánk, ktorý má pomôcť k takmer nulovému deficitu štátneho rozpočtu na rok 2020. Rozpočet potom nebude zahŕňať dodatočné dane a poplatky. Reformy zahŕňajú aj plány na privatizáciu telekomunikačného sektora a modernizáciu poškodeného elektrárenského sektora, čo je kľúčová požiadavka zahraničných darcov a investorov k uvoľneniu finančnej pomoci za 11 miliárd USD. V rámci reforiem má byť zriadený v krátkej dobe nový transparentný regulačný orgán, ktorý bude na reformné plány dohliadať.
Šéf strany Libanonské sily Sámir Džadža v sobotu večer oznámil, že sa domnieva, že vláda nebude schopná situáciu zvládnuť. "Preto sme sa rozhodli pre demisiu našich ministrov," dodal. Účastníci protestov žiadajú o rezignáciu celej vlády, avšak vodcu Hizballáhu Hasan Nasralláh v sobotu vyhlásil, že výmena vlády je strata času, kvôli ktorej sa premárni príležitosť riešiť finančnú krízu. Varoval ale pred zvyšovaním daní, pretože to podľa neho vyvolá ešte prudšie nepokoje. Hizballáh je vplyvná šiitska vládna strana.
Polícia v piatok večer v Bejrúte proti demonštrantom nasadila slzný plyn a pozatýkala desiatky ľudí. V sobotu ale protesty pokračovali, a to nielen v hlavnom meste, s prevolávaním hesiel "Revolúcia!" a "Ľudia si želajú odstúpenie vlády!" Z ohlásených úsporných opatrení vyvolal najprudší odpor zámer zvýšiť poplatky za využívanie aplikácie WhatsApp. Protesty pokračovali, aj keď vláda tento plán odvolala. Demonštrujúci Libanonci vládu označujú za zlodeja. Viac ako štvrtina populácie krajiny, ktorá má na svojom území cez milión sýrskych utečencov, žije pod hranicou chudoby.
Politická garnitúra sa v Libanone takmer nezmenila od občianskej vojny, ktorá sa skončila v roku 1990. Od vlaňajška sa Harírího kabinet snaží dohodnúť na reformách, ku ktorým sa zaviazal darcom a veriteľom, ktorí Libanonu poskytli vyše 11 miliárd dolárov. Táto malá stredomorská krajina má tretiu najvyššiu úroveň dlhu vo svete, dlh teraz presahuje 86 miliárd dolárov, čo je 150 percent hrubého domáceho produktu, uviedla agentúra AP.
