Harírí vo svojom 24-bodovom pláne navrhuje zrušiť dane za služby, obnoviť zníženie dôchodkov vojenského personálu a pristúpiť k privatizácii sektora mobilných služieb.
Navrhuje aj 50-percentné zníženie platov ministrov a poslancov a stanovenie maximálnej výšky miezd pre ministrov, vládnych úradníkov, sudcov i vojakov v aktívnej službe. Premiérov plán obsahuje aj viacero protikorupčných opatrení. Poslanec libanonského parlamentu Šamil Rokkúz označil reakciu koaličnej vlády na pouličné protesty za oneskorenú a vyjadril pochybnosti o tom, že protestné hnutie tento plán prijme. Podobne ako demonštranti v uliciach si aj poslanec myslí, že Harírího vláda by mala odstúpiť.
"V zložitej ekonomickej situácii v Libanone je potrebné vytvoriť efektívny kabinet profesionálov schopný viesť krajinu z krízy," uviedol. Harírí dal v piatok svojim koaličným partnerom 72-hodinové ultimátum na vyslovenie podpory reformám, ktoré sú podľa neho nevyhnutné pre oživenie zadlženej libanonskej ekonomiky. Podľa informácií agentúry AP v sobotu podali demisiu štyria vládni činitelia - členovia dôležitej politickej kresťanskej strany Libanonské sily (FL).
Demonštranti, ktorí sa v sobotu zišli v uliciach Bejrútu, deklarovali odhodlanie pokračovať v protestoch aj napriek ich demisii. Prijali aj spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadali demisiu vlády, rozpustenie parlamentu a predčasné voľby. Odporcovia Harírího kabinetu vyšli do ulíc libanonských miest aj v nedeľu. Dôvodom vypuknutia masových nepokojov boli plány vlády zaviesť počas závažnej ekonomickej krízy nové dane. Libanončania totiž svojich politikov obviňujú z korupcie a zlého spravovania štátu.
Protesty v Bejrúte, Tripolise i ďalších veľkých mestách sa začali vo štvrtok. Ľudia vtedy takto vyjadrili nespokojnosť so zavedením 20-centového denného poplatku za četovacie služby - vrátane aplikácie WhatsApp. Minister telekomunikácií Muhammad Šukajr medzitým v noci na piatok oznámil zrušenie tohto poplatku.
