Taktiež je zakladateľom a organizátorom dnes už 14. celoslovenského stretnutia fujaristov v Čičmanoch, ale aj iných festivalov po celom Slovensku.
Michal Filo (50) je rodák z Heľpy, no ešte zamlada sa presťahoval do Banskej Bystrice. Niečo mu však z rodnej obce chýbalo. Bol to folklór, ľudové umenie. Na jednom podujatí stretol majstra Laca Libica z Brezna, ktorý ho zasvätil do tajov tónov prírody. „Začal som sa venovať výrobe hudobných nástrojov, pastierskym fujarám a píšťalám. Tomu však predchádzala výroba črpákov, soľničiek, drevených lyžičiek,“ spomína na svoje začiatky.
Fujary sa vyrábajú najmä z bazového dreva, ale je z javora a jaseňa, netradične aj z agátu. „Dobrá fujara má životnosť aj vyše sto rokov, a to môžete na nej nôtiť neustále,“ vysvetľuje. Jeho nástroje však nezostali nepovšimnuté. Fujara je známa ako nástroj slovenských pastierov, vďaka čomu sa stala častým darom našich folklórnych súborov pre zahraničie.
Okrem celej Európy sa Filova fujara dostala aj do Číny, kde tamojším ľuďom pripomínala šum mora. Dnes ich vyrobí počas roka do šesť kusov, aj niekoľko píšťal. Ich hodnota býva na trhu 20 - 50 eur, píšťalky stoja 60 - 70 eur. „Všetko závisí od náročnosti, či je vyrezávaná, leptaná alebo morená. Práca zaberie do sto hodín,“ opisuje trojnásobný otec. Jeho syn Matúš (30) dokonca pokračuje v jeho šľapajach ako výrobca i interpret.
