Takto pre agentúru SITA spomína Iveta Radičová na hlasovanie, ktoré 11. októbra 2011 povalilo jej vládu. Za zmenu eurovalu a s ním spojené vyslovenie dôvery vláde vtedy zahlasovalo len 55 poslancov, na schválenie bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík hovorí, že za pád vlády mohla Radičová, pretože nechala Mikuláša Dzurindu zájsť až tak ďaleko, že spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vláde.
„My sme spravili presne to, čo sme tvrdili od začiatku. Ľutujem jediné - mali sme odísť zo sály, aby všetci videli, že sa chystáme urobiť na slovenské pomery takú nezvyčajnú vec - dodržať svoje slovo," povedal Sulík pre agentúru SITA. Euroval podporili členovia SDKÚ, KDH a strany Most-Híd, SaS nehlasovala. Poslanci v tom čase koaličnej strany SaS nesúhlasili so zámerom vlády, aby Slovenská republika podporila nahradenie vtedajšieho dočasného Európskeho nástroja finančnej stability novým Európskym mechanizmom pre stabilitu. Ten mal poskytovať pôžičky krajinám eurozóny, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch.
Radičová tvrdí, že finančná a ekonomická kríza v roku 2010 bola rozsiahlejšia ako kríza v tridsiatych rokoch 20. storočia. „Celé politické spektrum sa zhodlo, že musíme mať spoločné európske riešenia a v auguste 2010 parlament schválil medzinárodnú zmluvu o vytvorení tzv. dočasného eurovalu (EFSF). Za prijatie hlasovala aj strana SaS. Zároveň sme zdedili súhlas Ficovej vlády podieľať sa na pôžičke Grécku. Svoj sľub občanom zrušiť našu účasť na tejto pôžičke som splnila hneď po vymenovaní našej vlády. Dodržala som slovo. EFSF, dnes už vieme, sa ukázal ako funkčný, splnil svoj účel, z krízy sme sa vyhrabali, takže nemám dôvod prehodnocovať svoje rozhodnutia," zhodnotila expremiérka svoj krok spojiť hlasovanie.
Predseda Smeru-SD Robert Fico po hlasovaní povedal, že vláda Ivety Radičovej spôsobila Slovensku vo svete blamáž. „Ak sa pozeráme na situáciu z hľadiska integrity a konzistencie Radičovej vlády, išlo o blamáž. Z hľadiska politicko-procedurálneho, išlo o štandardné rozhodnutie poslancov v hlasovaní NR SR, pri ktorom navyše padla vláda. Politika predpokladá viaceré scenáre,“ povedal Ján Ruman z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poslanecký klub Smeru síce zabezpečil uznášaniaschopnosť parlamentu, za euroval však nezahlasoval.
Koaličná zmluva z roku 2010 bola podľa Rumana formulovaná dosť vágne, čo umožňovalo rôzne výklady a protirečenia. Napríklad v nej nebola žiadna zmienka o eurovale tak, ako ani v programovom vyhlásení vlády. „Nedostatočná formulácia jej znenia spôsobila, že každý z koaličných partnerov si danú vec vykladal po svojom. Do budúcna by bolo vhodné, aby sa takýmto prechmatom predchádzalo, keďže škodia kvalite politiky na štátnej ako aj na medzinárodnej úrovni," myslí si politológ.
Po neúspešnom hlasovaní 11.októbra 2011 sa tri koaličné strany SDKÚ, KDH a Most-Híd dohodli s opozičným Smerom, že euroval spoločne schvália. Predseda Smeru Robert Fico podmienil odblokovanie eurovalu v Národnej rade SR vyhlásením predčasných volieb. Vláda preto o dva dni 13. októbra schválila návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Ešte v priebehu tohto dňa ústavný zákon v skrátenom legislatívnom konaní prerokovala a schválila Národná rada SR s tým, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
