Vláda však stále dúfa, že krízu vyrieši sama, uviedla Lamová, ktorá vyzvala zahraničných kritikov, aby akceptovali realitu, že štyri mesiace protestov poznačených ostrou eskaláciou násilia už viac nie sú "pokojným hnutím za demokraciu".
Po tom, ako došlo k zákazu nosenia tvárových masiek počas demonštrácií, Lamová nevylučuje ani ďalšie opatrenia vrátane výzvy na čínsku intervenciu, informuje agentúra AP. "Stále silno cítim, že by sme mali nájsť riešenia sami...ale ak sa situácia vyvinie tak zle, potom by nemali byť vylúčené žiadne možnosti, ako chceme dať Hongkongu najmenej ešte jednu šancu," konštatovala. Dodala, že požadovanie čínskeho zásahu upravuje ústava Hongkongu, ale uviedla, že nemôže povedať, za akých okolností k takej žiadosti pristúpi.
Americký prezident Donald Trump v pondelok naliehavo vyzval na "humánne riešenie" v Hongkongu, ale poznamenal, že davy protestujúce proti čínskym úradom sú menšie ako predtým. Na začiatku "som videl dva milióny ľudí. Nikdy som nevidel nič také," povedal Trump. "Dav je teraz omnoho menší, takže možno to o niečom vypovedá," dodal.
Masové protesty v Hongkongu sa začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali správkyňu Lamovú, aby jej vláda stiahla sporný zákon, ktorý by umožňoval vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Stiahnutie tohto zákona oznámila Lamová oficiálne 4. septembra. Demonštrantom to však nestačí a medzičasom požadujú aj Lamovej odstúpenie, nezávislé vyšetrovanie neprimeraného násilia zo strany polície, prepustenie zatknutých osôb, zrušenie obvinenia zo "vzbury", ako aj politické reformy a skutočne slobodné voľby.
