Ako ste si užili Prahu?
Na výlety tu veľmi nebol čas, prišli sme sem predsa hrať hokej. Ale bol som prekvapený z toho, koľko fanúšikov Blackhawks som tu videl. To som nečakal.
Pred zápasom ste mali možnosť stretnúť sa s Mariánom Hossom. O čom ste sa rozprávali?
Uff, ten čas ale letí! Veru, je to už niekoľko rokov, čo sme ho videli v kabíne s ďalšími hráčmi. Podľa všetkého sa vôbec nezmenil. Ten chlap vyzerá byť stále v špičkovej forme. Niet pochýb o tom, že by mu nerobilo najmenší problém obuť si korčule a odohrať zápas v Prahe s nami. Žarty ale bokom, bolo skvelé ho znovu vidieť. Pozdravili sme sa a prehodili zopár slov.
Máte na neho nejakú obľúbenú spomienku?
V hlave mám doslova vyrytý jeho bekčeking a to, ako kradol puky všetkým súperom naokolo. Hrať s ním v jednej formácii bola zábava. Vďaka nemu bola moja práca oveľa jednoduchšia.
Prekvapilo vás, keď oznámil koniec kariéry?
Vôbec nie, pretože všetci chalani v kabíne sme vedeli, v akom zdravotnom stave sa nachádza. Niekedy bol na neho naozaj ťažký pohľad, keď sme videli, ako sa kvôli kožným problémom trápi. Nemal to jednoduché. Určite si aj on sám dobre uvedomoval, že má ako hráč tímu ešte čo ponúknuť, ale jednoducho zdravie a rodina sú prednejšie. To je samozrejmé.
Počuli sme, že Marián naučil spoluhráčov i bývalého trénera Quennevillea nadávať po slovensky. Je to pravda?
Áno. (smiech) My hokejisti sme známi tým, že na striedačke nepoužívame zrovna najčistejší jazyk. Nejdem opakovať, aké slovíčka sme od Maja pochytili. Ale veľmi živo si pamätám na to, ako sa spolu s Tomášom Kopeckým okrikovali po slovensky. Potom sa niečo nalepilo aj na nás a trénera.
Keď mu vyprší kontrakt, údajne by mohol v Blackhawks pôsobiť. Myslíte, že by to bol dobrý nápad?
Jasné, prečo nie? Marián je skvelý chlap, veľký profesionál. V kabíne ho všetci hráči obdivovali ako hráča i osobnosť. Bol by pre našu organizáciu veľkým prínosom. Aj pre mňa osobne by bolo skvelé, keby som sa s ním mohol pravidelne rozprávať a rozoberať rôzne detaily hry.
Okrem Hossu ste sa však stretli aj s Michalom Handzušom...
Neuveriteľný bojovník, ktorý veľa zniesol. Pamätám si, že raz v play-off si zranil koleno, bok a odišlo mu aj zápästie. Napriek tomu išiel cez bolesť na 110 %, staral sa o seba 24 hodín denne. Ľadové obklady boli neustále na programe. Nakoniec sa nám podarilo aj jeho veľkou zásluhou vyhrať Stanley Cup. Bola pre mňa česť, keď som mohol ako kapitán odovzdať pohár do rúk ako druhému v poradí práve jemu.
Spoluhráčov pozdravil v šatni
Prestížne podujatie si, samozrejme, nemohol nechať ujsť. Marián Hossa sa zvítal s bývalými spoluhráčmi už vo štvrtok počas poobedňajšieho tréningu. Aj súčasný tréner Chicaga Jeremy Colliton si všimol, že sa Slovák stále udržuje v špičkovej forme. „Tohto chlapíka by sme nutne potrebovali v zostave. Vyzerá byť snáď ešte silnejší, ako keď hral. Je smola, čo sa mu stalo. Ale vyzerá byť šťastný a užíva si život s rodinou, takže všetko je v poriadku,“ povedal Colliton.
