1. Pamätáte sa na vaše prvé stretnutie?
2. Ako sa prehĺbilo vaše kamarátstvo?
3. Trávite spolu aj voľný čas?
4. Máte aj rovnaké záujmy?
5. Spomeniete si na nejaký spoločný zážitok?
6. Opíšte sa navzájom...
1. Lucia: Jasné, že si pamätám. Po niekoľkých rokoch v komerčnom rádiu som začala pracovať v Slovenskom rozhlase, kde robil spíkra aj Janko. Tam sme sa často stretávali, ale onedlho som z rádia odišla a začala pracovať v televízii JOJ. Dlhšie sme sa potom nevideli. Od začiatku však na mňa Janko pôsobil príjemne a priateľsky.
Ján: Dodnes si pamätám úplne prvé kamerové skúšky, keď mi zavolali z JOJ-ky, aby som sa prišiel ukázať. Lucia vtedy sedela vedľa mňa, vďaka čomu som mal o kúsok menšiu trému. Úplne prvé stretnutie však bolo naozaj v rádiu, kde Lucia robila správy a ja moderátora ranného vysielania. Vtedy sme sa však vídali len zriedkavo, len v práci.
2. Lucia: Skutočnými kamarátmi sme sa stali, až keď nastúpil do televízie JOJ. Spoznala som aj jeho ženu Janku, ich deti a oni zase moju rodinu. Začali sme sa navštevovať a boli sme aj na spoločnej dovolenke v Portugalsku. Tento rok nechýbali ani ako hostia na svadbe mojej sesternice.
Ján: Prehĺbilo sa to až v televízii, kde sme spolu začali tráviť viac času a mám pocit, že ešte viac ako so svojimi partnermi. (smiech) Tak nejako sme si sadli, zistili sme, že sa vieme o všeličom porozprávať, ale aj spolu mlčať.
3. Lucia: Niekedy k nim len tak zájdem na kávu, s Jankovou ženou chodievame nakupovať, keď nám to čas dovolí, a už viacročnou tradíciou je hororová noc, keď sa u Mečiarovcov všetci stretneme a pozeráme horory, ktoré máme radi. Janko nachystá drinky, ja napečiem koláč, Janka pripraví fantastické nátierky a maškrtíme.
Ján: Občas spolu zájdeme aj do kina, prípadne na nejakú akciu...
4. Lucia: Horory a hudba sú našou vášňou. Janko ma ťahal aj na veteránske zrazy, kam pravidelne chodievajú, zatiaľ som nebola, ale chystám sa. Na čo ma však asi nikdy nezlomí, je beh. Janko je vášnivým bežcom, ale ja som tomuto športu neprišla na chuť. Nedávno som síce s celou bežeckou partiou z Jojky bola na behu v Tatrách, ale iba ako pozorovateľ a pekne posediačky som všetkých kolegov povzbudzovala. (smiech)
Ján: Na hororoch sa určite zhodneme aj na dobrom jedle, na hudbe občas. Lucia mi pravidelne vyjedá večeru, ktorú mi manželka nabalí do práce.
5. Lucia: Veľa zážitkov máme zo spoločných moderovaní v televízii i mimo nej. Pamätám sa, ako sme spolu moderovali aj živé prenosy z Plesu v Opere, a raz nám úplne vypadlo spojenie s réžiou a teda nemali sme žiadne pokyny, čo, kedy, ako... Vtedy to bol naozaj stres, ale aj tam sa ukázalo, ako sa dokážeme dopĺňať a vzájomne zachrániť situáciu. Určite je to vďaka tomu, že si rozumieme ľudsky.
Ján: Pamätám si, ako ma raz musela Lucia zachraňovať vo vysielaní. Hneď na začiatku Novín som sa nadýchol, aby som uviedol prvú reportáž a v tom momente mi úplne odišiel hlas. Len som vypliešťal oči do kamery a snažil som sa posunkami naznačiť réžii, aby prepli kameru na Luciu. Chvíľu to trvalo, strašne som sa spotil, ale ona to s prehľadom zachránila.
6. Lucia: Janko je kamarátsky, vtipný a vždy ochotný pomôcť. Je veľký profesionál so širokými vedomosťami, v práci sa na neho môžem na 100 percent spoľahnúť. Zároveň je mojou bútľavou vŕbou, ktorej sa vyžalujem a nemusím mať strach, že moju dôveru zneužije.
Ján: Toto isté môžem povedať o Lucii. Je to také večne vyškerené slnko, aj keď som ju zažil aj smutnú. Ale to bolo naozaj len výnimočne. Asi najviac si na nej cením práve to, že mi tak dôveruje. A rozhodne aj to, že je to úplne normálna žena so svetlými i s temnými stránkami - z mužského pohľadu. (smiech) Keď potrebujem pomôcť, nepovie nie.
