V pondelkovom rozhovore pre televíznu stanicu al-Džazíra to prvýkrát priznal iracký premiér Ádil Abdal Mahdí, ktorý však Izrael z týchto útokov zatiaľ výslovne neobvinil, uviedla tlačová agentúra AFP.
Milície známe ako Ľudové mobilizačné sily pripísali sériu výbuchov na svojich základniach a v zbrojných skladoch na irackom území Izraelu a Spojeným štátom, Mahdího vláda však doteraz vyhlasovala, že tieto incidenty vyšetruje. Premiér v uvedenom rozhovore povedal, že prebiehajúce vyšetrovanie sa blíži k záveru.
Vyšetrujúce orgány podľa Mahdího "priniesli dôležité indície, že Izrael stál za niektorými z týchto útokov". Tvrdenia o zapojení Izraela tiež "počul od Američanov", jeho vláda však zatiaľ nezískala "hmatateľné dôkazy".
Výbuchy zasiahli päť objektov Ľudových mobilizačných síl podporovaných Iránom, pričom ohrozili krehkú rovnováhu, ktorú sa Bagdad snaží udržiavať vo vzťahoch s oboma vzájomne znepriatelenými spojencami - Washingtonom a Teheránom.
Terčom útoku z 19. júla bola základňa v meste Amirlí v irackej provincii Saláhaddín. Zahynuli pri ňom dvaja Iránci. Po tomto bombardovaní nasledovali najmenej dva záhadné výbuchy v zbrojnom sklade týchto milícií blízko Bagdadu.
Zástupca veliteľa týchto milícií podporovaných Iránom v auguste otvorene povedal, že útočili izraelské drony. Zároveň obvinil Washington, že takéto útoky umožnil, a pohrozil dôraznou odozvou v prípade, že by sa opakovali.
V prípade pravdivosti zverejnených tvrdení by išlo o prvý známy izraelský nálet v Iraku od roku 1981, keď izraelské vzdušné sily zničili jadrový reaktor budovaný vtedajším irackým prezidentom Saddámom Husajnom. Znamenalo by to aj výrazné rozšírenie izraelskej kampane proti vojenskému vplyvu Iránu v danom regióne.
