Skutočné obdobie jeho vzniku odhalili až počas výskumu, ktorý predchádzal aktuálne realizovanej rozsiahlej rekonštrukcii. K jej ukončeniu chýba opraviť sokel a zrealizovať terénne úpravy. "Evanjelický kostol má dlhú históriu a jeho začiatky siahajú až do 13. storočia. Potvrdilo sa to aj architektonicko-historickým výskumom, ktorý sa konal ešte pred obnovou chrámu a boli zistené fragmenty z obdobia románskeho a takisto z obdobia renesančného, keď chrám prechádzal stavebnými úpravami," priblížil pre TASR pôvod NKP obecný kronikár Milan Hreščo s tým, že vežu k nemu pristavali miestni šľachtici Sirmajovci v roku 1657.
Dnešnú podobu získal kostol počas opráv, ktoré podstúpil po požiari strechy v roku 1762. Neskoršie na ňom bolo realizovaných niekoľko ďalších opráv. NKP je farským kostolom, rovnako ako gréckokatolícky a pravoslávny kostol, ktoré sa tiež v obci nachádzajú. O jeho aktuálnej rekonštrukcii, ktorej k úplnosti chýbajú už len oprava sokla a terénne úpravy, rozhodol, ako Hreščo uviedol, cirkevný zbor v roku 2006.
"S obnovou kostola sme začali v roku 2007, a to po súhlase a spracovaní dokumentácie Krajským pamiatkovým úradom v Košiciach. Spočiatku sa urobila veža zvnútra, zvony, potom strecha na veži, potom bolo prekrytie a oprava celého krovu lode kostola, to bolo v roku 2015, a v roku 2017 sa začalo s obnovou fasády, najprv na veži, potom v 2018 sa urobila prvá časť a teraz, v roku 2019, sme ukončili svätyňu," zhrnul objem vykonaných prác Hreščo.
Zaujímavosťou je nález dobových dokumentov v guli na vrchole veže v súčasnosti vysokej 34,4 metra. "Pri rekonštrukcii v roku 2011 boli v guli nájdené dokumenty, svedectvá o tom, kedy bola oprava kostola, takisto aj súdobé mince z toho obdobia tam boli," opísal Hreščo nečakané prekvapenie s tým, že predtým, než guľu opätovne osadili, doplnili do nej informácie o aktuálne vykonávaných prácach. V útrobách veže sa tiež nachádza pôvodný stroj hodín, dnešné sú už digitálne. Čas a cirkevné upozornenia ohlasujú tri vežové zvony.
Do roku 1772 bol v bezprostrednom okolí kostola aj cintorín, nariadením Márie Terézie ho podľa Hreščových slov presťahovali na okraj obce, kde je dodnes. V jeho areáli sa nachádza aj hrobka Sirmajovcov. Niekoľkí členovia tejto šľachtickej rodiny sú pochovaní priamo v kostole, v jeho tesnej blízkosti je okrem iných i náhrobný kameň Petra Sirmaja. Bol zakladateľom pozdišovskej vetvy rodiny, podžupan a notár Zemplínskej stolice.
Rodina Sirmajovcov dala postaviť i ďalšie dve budovy, ktoré sú dnes NKP. Peter Sirmaj sa v roku 1648 postaral o výstavbu druhej najstaršej pamiatky v obci, kaštieľa. V súčasnosti je v súkromných rukách. Trojicu významných pozdišovských historických objektov uzatvára dom pre služobníctvo postavený v rokoch 1698 – 1701. Naposledy ho, už ako sídlo obecného úradu, zrekonštruovali v roku 2000.
