Pochváliť sa môže aj zaujímavým kariérnym grandslamom, keď v miešanej štvorhre vyhrala všetky štyri najprestížnejšie turnaje. Už počas kariéry patrila v tenisovom svete k uznávaným osobnostiam a tak nečudo, že po ukončení vrcholovej dráhy dostala viaceré pracovné možnosti. Z pozície hráčky sa posunula do novinárskych kruhov, stala sa z nej komentátorka na plný úväzok.
Ako ste sa k tomu dostali?
Tá možnosť prišla okamžite po mojom konci kariéry, keď ma oslovili z Amazonu. Ponuku od takej spoločnosti som skutočne nečakala. Veľmi si to vážim. Nie je jednoduché presadiť sa tam, pretože tenisových legiend a rôznych osobností, ktoré by o to mali záujem, je veľa a voľných miest málo. Cením si, že ponuky začali prichádzať jedna za druhou. Je to šanca, ktorej som sa chytila a snažím sa byť, rovnako ako v tenise, čo najlepšia.
Vďaka kariére profesionálnej športovkyne ste boli v častom kontakte so žurnalistickým prostredím, avšak v pozícii spovedanej hráčky. Odrazu ste na druhej strane. Čo ste sa museli naučiť?
Veľa vecí, najmä mimo situácií pred kamerou. Tenis bol veľmi individuálny a celý deň sa točil okolo mňa. Ako som ja povedala, tak to bolo. Teraz mám odrazu okolo seba 30 ľudí, ktorí mne hovoria čo mám robiť. Z tohto hľadiska je to veľká zmena, ktorej som sa musela prispôsobiť. V samotnom komentovaní sa už cítim ako ryba vo vode. Hovorím o niečom, čo som sama robila 30 rokov. Vždy sa snažím priblížiť psychológiu hráča a najmä veľmi nekritizovať. Sama totiž viem, aké bolo pre mňa nepríjemné, keď sa do nás niekto pustil, obzvlášť bývalí hráči. Vždy sa preto snažím obhájiť hráča, ktorý spravil chybu a vysvetliť, prečo sa tak stalo. Jednoducho povedané, približujem divákom dianie z hráčskej stránky.
Je to časovo náročná práca?
Tak to teda áno. Niekedy sú to aj 14-hodinovky. Napríklad na turnaji v New Yorku som išla z hotela už o šiestej ráno. Od 9-tej som už musela byť v štúdiu, v ktorom sme boli ešte aj hodinu po skončení posledného večerného zápasu. Späť na hotel som prichádzala okolo 22. hodiny. Podobne to vyzerá aj na ďalších turnajoch. Môžem povedať, že takto unavená som nebývala ani počas kariéry.
Hoci je vaša angličtina na výbornej úrovni, dávnejšie ste sa vyjadrili, že ju chcete pilovať. Prečo?
Je to skôr prejav môjho perfekcionizmu. Je to aj tým, že robím pre spoločnosť, ktorá sídli v Londýne. Briti si dajú záležať na tom ich typickom akcente. Bola to skôr iniciatíva z mojej strany. Niektoré slovíčka som nehovorila tak, ako by som mala. Išlo však najmä o akýsi novinársky alebo televízny koučing, aby som vedela viesť rozhovory z opačnej strany. Jedna z dôležitých vecí je odosobniť sa od toho, aby to bolo hlavne o tom hráčovi.
Z rozhovorov, ktoré ste robili s tenistami, je zrejmé, že k vám majú iný postoj, skôr priateľský. Zdá sa, že vás vnímajú naďalej viac ako kamarátku z brandže než ako redaktorku. Je to výhoda, však?
Áno, stopercentne. To je najväčší prínos, ktorý môžem dať televízii. Trebárs Roger Federer má zvyčajne podmienku, že odpovie na 2-3 otázky a hotovo. My sa však neraz zhovárame aj 10 minút. Tí hráči a hráčky vedia, že ja ako bývalá hráčka sa ich nespýtam nejakú hlúposť. Tá dôvera je úplne iná.
Komentovali, resp. spovedali ste už aj slovenských hráčov?
To zatiaľ nie. Doteraz som nemala takú možnosť, no dúfam, že dobrými výsledkami si slovenskí hráči alebo hráčky vypýtajú pozvanie do nášho štúdia. Bolo by zaujímavé baviť sa s rodákmi v angličtine alebo komentovať či rozoberať ich zápas.
Keď ste už spomenuli Federera, nedá sa nespýtať - ako sa vám pracuje s top hráčmi sveta - Federerom, Novakom Djokovičom a Rafaelom Nadalom?
Všetci traja dokázali na dvorci i mimo neho veľmi veľa. Ja si skvele rozumiem s Novakom aj s Rafom. Čo sa však týka samotných rozhovorov, tak Roger dá toho z nich troch asi najviac. Jeho sa často stačí spýtať jednu otázku a neraz dá aj 5-minútový monológ. Novak tiež vie pekne rozprávať, z Rafu to však treba ťahať. On má svoje "klasiky" a dáva si pozor, aby nepovedal niečo "viac." Tým si udržiava svoj typický odstup.
A s kým je konverzácia najťažšia?
Naomi Osaková
To bolo pohotové. Prečo práve ona?
U nej je to iba o "yes" a "no." Tá je tým známa.
Čo si o tom myslíte?
Ona má s tým celkovo problém. Aj jej agent sa na tom snažil pracovať, ale akosi neuspel. Keď si ju pozriete v zápasoch, tak vidíte, že ani na dvorci veľmi nevyjadruje emócie. To je na jednej strane výborná vlastnosť, aspoň to zbytočne neprežíva. Ale na druhej strane to potom veľmi neprežíva ani v rozhovoroch a v nich je to s ňou ťažké.
Čomu okrem práci ešte venujete svoj čas?
Rada by som sa viac venovala golfu, ten sa mi páči. Sú tam spoločné znaky s tenisom. Okrem toho mám veľmi rada aj lyžovanie.
Dávnejšie ste vyjadrili ambíciu zúčastniť sa na maratónskom podujatí . Je to reálne?
To ma už našťastie prešlo (smiech). Bolo to ešte také tenisové, že niečo musím dokázať. Už to tak nie je. Užívam si, že už nemusím drieť. Samozrejme, rada si idem zacvičiť, som aktívna, ale už je to o tom, že to robím vtedy, keď to mne vyhovuje a keď ja chcem.
Ako často sa teraz dostanete na Slovensko?
Už je to častejšie než počas kariéry, párkrát za rok. Už som väčší pán svojho času, viem si ho lepšie zadeliť a naplánovať veľa vecí.
Rozhovor s Danielou Hantuchovou je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.
